Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

à čast. obch. po: meter à 100,– Sk

ä neskl. s. samohláska a písmeno

a¹, á neskl. s.

1. samohláska a písmeno; znak 1. miesta v poradí: blok A; A-mužstvo; vitamín A

2. hud. tón a nota: A dur, a mol

3. v skr. a zn.: a ár, A ampér; a. a. (ad acta)

● nepovedať ani a, ani b nič; od a po z od začiatku do konca

a²

I. spoj.

A. priraď. vyj.

1. zlučovací vzťah: brat a sestra; zasmial sa a odišiel; prší a prší; tak a tak, toľko a toľko; dvaja a dvaja po dvaja; a tak ďalej (skr. atď.), a podobne (skr. a pod., ap.)

2. odporovací vzťah (obyč. so záporom); ale: už bolo tma a matere nikde; a → jednako; a → predsa

3. dôsledkový vzťah (najmä vo výrazoch a preto, a teda, a tak); preto: prečítaj si to, a tak sa presvedčíš

4. stupňovací vzťah (najmä vo výrazoch a aj, a najmä, a ani): ostarol a najmä schudol

5. vysvetľovací a príčinný vzťah, obyč. vo výrazoch a veď, a to (nespráv. a síce): sedem dielov sveta, a to ...

6. vylučovací vzťah (najmä vo výraze a či): bolo nás desať a či dvanásť

7. prípustkový vzťah: smejú sa a vec je vážna

B. podraď. a čo vyj. krajnú podmienku, aj keď: a čo sa na hlavu postavíte, urobím to

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opyt. a zvol. vetu: a skadeže si? a daj mi s tým pokoj! a vy tu? a tak! a ták! výraz dovtípenia sa

2. no a? v replike vyj. nepochopenie, nesúhlas ap.

III. a, á cit. vyj. rozlič. pocity (prekvapenie, radosť, iróniu ap.): á, vitajte!

a, á, áá cit.

a jednako spoj. priraďovacia

a neskl., á neskl. s.

a nielen spoj. priraďovacia

Antigua a Barbuda [-t-] Antiguy a Barbudy L Antigue a Barbude ž.

a spoj. priraďovacia

a čast.

a to spoj. priraďovacia

Bosna a Hercegovina Bosny a Hercegoviny ž.

a\` čast. ⟨fr.⟩ (v spojení so základnou číslovkou v N) ▶ vyjadruje cenu za kus, za určité množstvo a pod.; syn. po: štyri fotografie a\` 20 Sk

a\` la carte [a la kart] citátový výraz ⟨fr.⟩ ▶ podľa jedálneho lístka: podávanie jedál a\` la carte; objednať si večeru a\` la carte

a\` la citátový výraz ⟨fr.⟩ ▶ ako niekto, niečo; podľa niekoho, niečoho: kura a\` la bažant na spôsob bažanta; chôdza a\` la Chaplin; účes a\` la vtáčie hniezdo; oblečený a\` la Elvis Presley; vzťahy a\` la Kocúrkovo [Vč 1964]; Čítam niečo a\` la Starec a more. [Sme 2005]

ä neskl. s. ▶ samohláska a písmeno, a s dvoma bodkami, široké e: vysloviť ä

a\` propos, a propos [apropo] citátový výraz ⟨fr.⟩ kniž. ▶ apropo: a propos, maturita; a propos, občan; A\` propos, mohli by ste sa legitimovať! [Sme 1996]; A propos, čo som vám dlžný za tento pohreb? [P. Jaroš]

a¹ neskl. s. 1. i á¹ ▶ samohláska a písmeno; prvé písmeno abecedy: vysloviť krátke a, dlhé á; napísať veľké tlačené A, malé písané a
2. [i á] ▶ označenie prvého miesta v poradí (pri odsekoch, objektoch, pri vyratúvaní a pod.): blok A; odseky a, b, c; družstvo A, A-družstvo; krvná skupina A; prvá A (I. A), príma A trieda v škole
3. [i á] hud. ▶ šiesty tón základnej diatonickej stupnice; príslušná nota: stupnica A dur, a mol; zaznačiť notu a
4. ▶ skratka al. značka niečoho začínajúceho sa na samohlásku a: vitamín A, A vitamín; a ár; admin. a. a. založiť ako vybavené ad acta; fyz. A ampér; chem. A medzinárodný symbol označujúci na textíliách možnosť použiť všetky čistiace prostriedky
◘ fraz. kto povie a/á, nech povie aj b/bé kto niečo začne, nech to aj dokončí; nepovedať ani a/á, ani b/bé nepovedať nič, nijako sa nevyjadriť; od a/á po z/zet od začiatku do konca, všetko

a² spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje zlučovací vzťah i opakovane a - a - (a); syn. i, aj: muž a žena; láska a nenávisť; podrobné a konkrétne údaje; reagovať živo a spontánne; rád chodí do prírody a športuje; koncert sa začína v piatok a trvá do nedele; My vyhlásime zákon a vy sa snažte a nezaspite, Európa čaká! [InZ 2002] □ a iné, skr. a i. (pri vymenúvaní predmetov, javov) a ešte ďalšie, ostatné; a iní, skr. a i. (pri vymenúvaní osôb) a ešte ďalší, ostatní; a inde, skr. a i. a ešte na ďalších miestach; a podobne, skr. a pod., ap.; a tak ďalej, skr. atď. a niečo podobné, v tom duchu
2. i v spojeniach a predsa, a jednako ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky; syn. ale, no: také niečo som nečakal, a stalo sa to; bol chorý, a predsa prišiel; nebola pekná, a jednako priťahovala mužov
3. ▶ vyjadruje prípustkový vzťah; syn. hoci: pomôže nám, a nemusel by
4. ako súčasť dvojslovných spojok a preto, a tak, a teda ▶ vyjadruje dôsledkový vzťah: chcela študovať, a preto sa pripravovala na prijímacie pohovory; radi cestovali, a tak celý rok šetrili; šoféruje veľmi neisto, a teda nevypočítateľne
5. v spojeniach a aj, v záporných vetách a ani ▶ vyjadruje zlučovací vzťah s odtienkom stupňovania: kašlal a aj horúčku mal; neviem a ani sa to nedozviem
6. v spojení a veď a ako súčasť dvojčlennej spojky a to ▶ vyjadruje vysvetľovací a príčinný vzťah: všetci len tak sedeli, a veď kto by sa už tak neskoro zabával; ledva sme sa pomestili do autobusu, a to sme ešte neboli všetci

a³ čast. ▶ vyjadruje spätosť s kontextom, so situáciou a uvádza najmä opytovacie a zvolacie vety: a vy ste už prišli?; a vy tu čo robíte?; a ty čo potrebuješ? □ no a? vyjadruje nesúhlasný, znevažujúci postoj k predchádzajúcej informácii

a⁴, á², áá cit. 1. ▶ vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie; syn. ach, fíha, aha: á, to si ty?; a, to sa ti teda podarilo!; ááá, tu sa ešte nespí?
2. blíži sa významu častice ▶ vyjadruje pochopenie, dovtípenie sa al. iróniu; syn. aha, ach tak: á, takto ste to teda mysleli!; a, tak ty o ničom nevieš?; a ták, teraz už chápem!

à bas [a ba] prísl. ‹f› (vo franc. prostredí) dolu, preč s ním, ako prejav odporu, nevôle voči niekomu (rečníkovi, politikovi a pod.)

A. D. skr. ‹l: anno Domini› roku Pána (pri udávaní letopočtu)

A. H. skr. ‹l: anno Hegirae› označenie islamského letopočtu počítaného od roku hidžry (622)

A. Chr. skr. ‹l: anno Christi – „roku Krista“› (predtým pred udaním letopočtu) roku Pána

apropo, à propos [apropo] v platnosti častice ‹f› kniž. pri tej príležitosti; mimochodom, aby som nezabudol; práve mi napadá

A

1. fyz. zn. pre ampér

2. chem. medzinárodný symbol označujúci na textíliách možnosť použitia všetkých chemických čistiacich prostriedkov

B. A. [bí ej] skr. ‹a: Bachelor of Arts› (v angloamer. prostredí) bakalár slobodných umení

O. S. A. skr. ‹l: Ordo Sancti Augustini› cirk. rád augustiniánov

à jour [vysl. ažúr] (pís. i ažúr) prísl. (franc.) admin. obyč. len v spojení byť s niečím à jour (ažúr), mať niečo a jour (ažúr) byť s niečím hotový, mať v poriadku; mať v zhode s dátumom

à obch. po: meter à 100.— Kčs

a posteriori [vysl. aposterióri] prísl. (lat.) zo skúsenosti, na základe skúsenosti (op. a priori)

a priori [vysl. aprióri] prísl. (lat.) pred skúsenosťou, nezávisle od skúsenosti, nie zo skúsenosti, z dôvodov len rozumových; vopred: a. niečo tvrdiť, odmietať; a. niečo odsudzovať

à propos [vysl., niekedy i písané apropo] prísl. hovor. (franc.) mimochodom pripomínam; práve mi prichodí na um; aby som nezabudol; vlastne: À propos, ani svoju kockovanú košeľu nemá v poriadku. (Al.) Apropo, apropo, ach, akože je to? (Stod.)

a¹ (á) neskl. str.

1. samohláska a prvá litera v abecede: malé a, veľké A; gram. krátke a, dlhé á

● hovor. nepovedať ani a (á), ani b (bé) ani slova, celkom nič; hovor. od a (á) do z (zé, zet) od začiatku do konca, všetko;

2. hud. tón stupnice, príslušná nota, struna al. kláves na hudobných nástrojoch: komorné a; stupnica A dur, a mol;

3. v rozličných značkách: a značka plošnej miery ár; A značka na označenie najlepšej akosti I.A (I.a i Ia) kvalita; A el. tech. značka pre ampér; aa farm. rovnakým dielom;

4. označuje prvé miesto v poradí: a) ...; b) ...; A) ...; B ...; I.A i I.a trieda označenie tried v škole; blok A označenie bloku domov, autobus A

a²

I. spoj. priraď.

1. zlučovacia; naznačuje zlučovací vzťah v kladných vetách (nepíše sa pred ňou čiarka); spája a) členy viacnásobných výrazov: otec a mať; teplá a slnečná jar; dnes a zajtra; b) slová opakované pre zdôraznenie al. stupňovanie: dosť a dosť; nie a nie; sám a sám; často najmä pri komparatíve a pri slovesách: viac a viac; menej a menej; len prší a prší; Rýchlik len uháňal a uháňal. (Tat.); c) číslovky vo výrazoch podielnosti: dvaja a dvaja, dva a dva po dvaja, po dva; d) dve rovnocenné vety hlavné: Gabriel prestal počúvať a pustil sa za Mišom (Mor.); e) dve rovnocenné vety vedľajšie: Odkázal, aby sme prišli a aby sme si doniesli so sebou nástroje. (Mor.) Stará mať odkazuje, že bez okuliarov nevidí a že jej ani žiť nechutí (Taj.); f) pripája hlavnú vetu k podraďovaciemu súvetiu, ktoré sa končí vedľajšou vetou (vtedy sa pred a píše čiarka): Nadymil z fajky, až zadúšalo, a odišiel. (Ondr.); g) vo výrazoch a tak ďalej (skrat. atď.), a podobne (skrat. a pod., ap.);

2. odporovacia; spája vetné členy a vety odporovacieho významu (= ale; píše sa pred ňou čiarka): Tu bár by krídla mal, a nie nohy! (Tim.) Už bola tma, a matere nikde. (Janč.) Mal som ísť so Štefanom, a nešiel som. (Taj.); úlohu odporovacej spojky má aj spojovací výraz a predsa, a jednako: Na Jána dosť dlhý deň, a predsa mu koniec príde. (prísl.) Ona všetku vinu iba na mňa a na muža uvaľuje, a jednako ona je všetkému na vine. (Kuk.)

3. dôsledková (= preto; často v spojovacích výrazoch a preto, a teda, a tak; píše sa pred ňou čiarka): Nechala ťa frajerka, a je z teba kopa nešťastia. (Tat.) Starý otec cítil, že mu nos navrel ako trúba, a preto si hneď pýtal zrkadlo. (Taj.) Nechceli (ho) vlastní rodičia poslúchať, a tak sa im od zlosti zverboval. (Taj.)

4. stupňovacia (obyč. v spojovacom výraze a to; píše sa pred ňou čiarka): Je totiž Jano Sponík majster, a hľadaný. (Tim.) Musíš teda čím skorej, a to ešte dnes ísť do Levíc. (Kal.)

5. vysvetľovacia (obyč. v spojovacom výraze a to, nespráv. „a síce“; píše sa pred ňou čiarka): Konečne povedali Tomášovi, že ak sa nemôže nijako zniesť, prepustia ho, a to pri prvom prípade. (Vaj.)

6. pričleňuje samostatnú vetu k predchádzajúcej výpovedi a vyjadruje významovú súvislosť medzi jednotlivými samostatnými vetami, ktoré gramaticky netvoria súvetie: Zahovoril ju (poznámku), lebo bola nevhodná. A bola nevhodná, lebo čo mladším laikom prebehol úsmev. (Tat.)

7. v spojovacom výraze a čo má úlohu pripúšťacej spojky (= hoci, i keď, i keby): V sľube svojom ti danom trvám, a čo sa celý svet na nás zhŕkne. (Taj.)

8. v spojovacom výraze a či uvádza rozlučovaciu otázku: Bude sa páčiť piva a či vína? (Kuk.)

II. čast. stojí na začiatku hlavných viet (oznamovacích, rozkazovacích, opytovacích, rečníckej otázky) a naznačuje citový postoj hovoriaceho, vyjadrený obyčajne intonáciou; vyjadruje napr. a) dôvernosť: A kedy sa to ženíš, Paľko? (Min.) A skadeže si? (Kuk.) A čo otec, chlapi? — pýta sa teraz Jožo. (Gráf); b) namrzenosť, nespokojnosť: A čo ja viem! — odvrkol Jožo. (Min.) A daj mi s tým pokoj! A či som ti to nezakázal? (Krno); c) ľahostajnosť: A pre mňa si plať! (Gráf); d) prekvapenie: A vy tu? pýta sa rozčúlene. (Kuk.); e) iróniu: A peknýs’ ty človek! (Kal.); f) niekedy dodáva dôraz celej výpovedi: A veru — Ďuro nikdy neobanoval svoj dobrý skutok (Min.) A chráňte si, otec, zdravie ... (Taj.) A načo by mi boli hodiny? (Kuk.)

● hovor. no a? s opytovacou melódiou vyjadruje údiv al. nesúhlas: No a? ... Ak sa vám to nepáči, tak ma môžete ...! (Skal.); a tak!, a ták! výraz dovtípenia, porozumenia

a³, á (pís. niekedy aá, áá, ááá) cit. vyjadruje

1. príjemné prekvapenie; údiv: Á, náš Zachara bude mať nové šaty! (Mor.) Ááá, ty si zo závodnej školy, čo? ... — usmial sa naň. (Skal.) Ááá, toto je moja sesternica? (Tim.)

2. spokojnosť s niečím: Žinčica, urda, aá, hotová smotana. (Chrob.)

3. iróniu: A-á! Solídnosť! Pekne! Haha! (Tim.)

4. bolesť: Aaá! môj výkrik desne sa niesol poľanou. (Kuk.) Aáá, to bolí!

5. nespokojnosť s niečím, rozhorčenie: A-a-á, toto je pekné! (Jégé)

6. zápor: Nič nebadáte na mne? — Máte novú kravatu. — Á, nie to. (Jes.)

7. dovtípenie: A, už viem, Jonatan Živica je náš básnik. (Kuk.) Ááá! — brieždilo sa zámočníkovi. (Jes.)

sústružník, a m. robotník, odborník pracujúci na sústruhu, tokár;

sústružníčka, -y, -čok ž.;

sústružnícky príd.: tech. s-a metóda, s-e operácie; s-e práce; s-a škola pre sústružníkov; s. automat;

sústružníctvo, -a str. zamestnanie, práca sústružníka, tokárstvo

a
I. spoj. priraď.
1. csl vyjadruje zlučovací vzťah, spája
a. dva rovnocenné vetné členy al. dve vety: Bahri a ráfi misia biď mocnie (Detva ZVO); No a potom sa viváľaľi chľebi a zase sa ňehaľi na slamienkach potkisnúť (Ležiachov MAR); Ból ocaz a paprče, to sa též dalo do rósolu (Modranka TRN); Pekne sa popapučuje, zvláčí a potom sejeme (Dol. Srnie NMV); Ľistki še polňa z riskašu a z mesom (Rozhanovce KOŠ); Popel śe sipal do bočki a śe z vracu vodu oľal (Baldovce LVO)
b. spája dva rovnaké výrazy pri vyjadrení veľkej intenzity al. v ustálených spojeniach: Ľen sa ľeje a ľeje celí boží deň (Turč. Ďur MAR); Na Vianoce maľi páľeniho a páľeniho (M. Lehota NB); Mámo nasťínano, a ňi a ňi ho o_tejžňa sprataťi (Ozdín LUČ); Narobili hurég a hurék (Lapáš NIT)
L. po praňí choďia ďeň a ďeň (Lieskovec ZVO) - každý deň; pójďeťe traja a traja (Lipt. Ján LM) - po traja
c. uvádza dodatočne pripojený výraz al. vetu: Ftedi sa koláče piekľi. A té babi sa (Ležiachov MAR); Močiľi sa (konope) v járkoch, aňi sa to ňesmelo, aľe robilo sa, a popriťískalo sa to daskami aj skalami (Detva ZVO)
d. stojí na čele vety pri pripájaní novej výpovede: Každí z roďini doňiesov koš koláčov. A na veselie sa bes sliepki ňejšlo (V. Maňa VRB); A négdo lúbil zas paprčki (do tlačenky) a to, čo bolo. A ešče nékerí dávali aj maso do teho (Modranka TRN); A ked bulo ceplo, ta tam (vonku) hraľi ten družbofski. A f pondzelog rano uš śe začinalo veśeľe (Buglovce LVO)
2. csl vyjadruje
a. odporovací vzťah; ale: Oťec kceu̯ len bohatú ňevestu, a bohatá sa ňepáčila sinovi (Paludza LM); Ňekošarovali, a po tom prachu nariastu̯a krásna ďaťelina (Podkonice BB); Uš choďiu̯ aj do višej škole, a ešťe ždi čes prázňine pásau̯ tej krave (V. Lom MK); Chcel som ti pomohnút, a ti si nechcel (Rochovce ROŽ); To bi sa bolo moselo štichuvad z rílom, a veru ani také ríle volakedi neboli (Ružindol TRN); Šest rokú chodziu̯a po nemocnicách, a nemohu̯a sa viléčit (Smrdáky SEN); Dzevedześad roki mal, a kośil (Fintice PRE); A ja śviňe hľedam po šickih zahradoch, a ňemožem ih ňigdze najsc (Kokšov-Bakša KOŠ)
b. v dvojčl. spoj. aj - a, ani - a a v zlož. spoj. a jednako, a predsa, a predsi odporovací vzťah s prípustkovým odtienkom: Aj varta bola, a vikradli (Podkonice BB); Aňi modz ňezje, a je tučná (Slovany MAR); Robá šecci fabrike, a jennako nemajú ništ (V. Bierovce TRČ); Ti si školovaní, a preca sa pomíľiš (Sedl. Dubová DK); Plano se cítil, a preci len tajšól do roboti (Jelšava REV)
3. často v zlož. spoj. a tak csl vyjadruje dôsledkový vzťah; preto: No aľe potom (ženy) nadávaľi, a mi zme ušľi (Lišov KRU); Ag ďahom ostalo rebro, to sa vismievaľi, a tak sa meseu̯ každej usilovaťi (V. Lom MK); Bol to sused, a uš tak šecci ludé prišli to masso kúpit (Kostolné MYJ); Já to povím zas pre_dzetma, a tak sa to udržuje (Smrdáky SEN); Ftedi bol barz dobri rog, a bula i dobra znaška (Rozhanovce KOŠ); Bars śe (kôň) pochorel, a ňebulo už z ňoho žadnoho chasnu (Sečovce TRB)
4. často v zlož. spoj. a aj, a i, a ani, a ešte, a ešte aj csl vyjadruje stupňovací vzťah: Tak sa nám aňi prebraťi ňemohla tá priesada, a aj tak sa stálo, že zme druhú misele posaďiťi (Čelovce MK); Mau̯ takie vole, čo samej mašinu preťahovale od edneho stohu g druhimu, a aňi sa veľmo ňespierale (V. Lom MK); Sä ždi modz naspievalo, a veru käďeako fše (Žaškov DK); Hovorev, že sa už dva rázi pálené v ňom chiťilo, a ešťe sa s tín chválev (V. Maňa VRB); A fčil je to najléčivejšá voda, a ešče ju skúmajú (Smrdáky SEN); Višej sto korun ftedi muśel zaplacidz, a eśi ľiter paľenki (Buglovce LVO); Aľe iňšag buľi dobri ľudze, a i do nas fše chodziľi (Brezina TRB)
5. vyjadruje vysvetľovací vzťah: Mňe z domu ňižd ňedaľi, a aňi ňemaľi š čoho (Ležiachov MAR)
6. v spoj. a či čiast. strsl vyjadruje vylučovací vzťah al. eventualitu: To je brmboľica a či brngoľica (V. Lehôtka PDZ); To lúčaľi, a či na to búchaľi a to im vibuchlo (V. Lom MK); Ňeviem uš, či to bou̯a dáka druhá, a či tá istá (Podkonice BB); Lipi to volajú a či topole (V. Maňa VRB)
7. vyjadruje prípustkový vzťah: Krásňe sa to opralo, a právalo sa ftedi ľen f popoľe (Žaškov DK); A ja tam snujem, a už bou̯ obet (Kráľ. Lehota LM); Aňi cestu ňerobiľi, aňi eľektriku, a po druhíh ďeďinách to už dávno maľi (V. Lom MK)
8. csl (v strsl a zsl veľmi zried. až výnimočne) expr. v časovom podraď. súvetí na začiatku postponovanej nadradenej vety stojí vo funkcii korelátu časovej spojky: A ke_ca chiťiľi spievať, a tie starie ženi im ľen tag napomínaľi (Lišov KRU); Ke_dzme sa najedľi, a tem povie: „A vieš, čo si ti jedla?`` (Ležiachov MAR); A potom, ako oťec tam prišou̯, a ťen spoza borouki viskočiu̯ (Môlča BB); Kej uš tu prišiel (žobrák), a dicki povedal: „Sem len nejdem nadarmo`` (Dol. Lieskov ILA); Ket som na fare slúžila, a mi priňiz muj frajer maja (Peč. N. Ves SAB); Kedz uš kmoter odešol, a cigan hibaj duškom naśčivic kmotru (Soľ VRN); Jak som bul v Romaňiji, a tamog ma zasipalo (Vlkovce LVO); A jag verbunk počaľi hrac, a to zaredom postavaľi paropci (Senné VK)
II. čast.
1. strsl, strenč, čiast. vsl nadväzuje na situáciu a uvádza najmä opytovacie a zvolacie vety: A uš tie prespanki, to boľi úbohie stvori! (Žaškov DK); A šak teda veru tam dľho ľeskuvau̯, u tej roďini (Lipník PDZ); A ti zase kího čerta robíš? (Stožok ZVO); A no viďíte, aj mňe sa ván to krajšie páči (Devičie KRU); Éj, ďiouča, a ťi je ťem Paľo frajer? (Čelovce MK); A za tú kravu ste se uš spora̋dali? (Nandraž REV); A vedz ja bi hu (vnučku) ňedal! (Podmanín PB); A ňepovedal jem, že tag budze? (Dl. Lúka BAR)
2. vyjadruje pobádanie, nože: A tem prišiou̯ potom: „A uš sa aj obľedž a už aj hibaj!`` (Ležiachov MAR)
III. i; á cit. csl vyjadruje rozličné pocity
a. prekvapenie: Á, voľagdo nám píše! (Socovce MAR); Á, dívajme sa, do nám došóv! (Lukáčovce HLO)
b. dovtípenie sa: Á, to si ťi bou̯?! (St. Hory BB)
c. obdiv: Á, či sa to uťešenej húske, s teh buďe krásno peria! (Čelovce MK)
d. spokojnosť: Á, už ľen pomáľički prejďen (Ozdín LUČ); A, to (obilné jamy) vedzeli volakerí chlapi velice pekne vikopa_do hĺpki (Ružindol TRN); Á, nuš kej malo dva roki (žriebä), uš sa učelo (ťahať) ze starším (Podmanín PB)
e. odporovanie: Var sa ešťe ňeožeňiu̯. - Á, nuž ba hej (Dol. Lehota DK); A, ta dze bi un tam pošol (Dl. Lúka BAR); A, mamo, ja ňigda ňeumru (Sobrance)
f. nespokojnosť: Či ván reže tá píla? - A, slabo (Ozdín LUČ); Šak to taki, a (Sobrance)
g. hnev: Á, zrádňig váz metau̯, šťence ňepodaréne! (Uhorské LUČ); A, bodaj śi śe zbeśňel! (Vranov)
h. bolesť: A, jag me to boľi! (Markušovce SNV)

a
I. spoj
A. prir
1. vyj. zlučovací vzťah: (zradca) falessne a zradne listi zdielal (SKALICA 1432 SČL); my rychtar a boženicy Opatowecz (OPATOVCE 1573); dobru wedomost a gistotnu sprawu czinime a wiznawame (JELŠAVA 1609); v spoj. dvoch rovnoznačných výrazov al. v ustálených spojeniach má intenzifikačnú platnosť: Pocžarowczi wsseczko mu zhubilj a w niwecž obratili (s. l. 1664); s njmi sem a tam se wláčil (RW 1702); skrz a skrz preniká (BR 1785); má nadväzovaciu platnosť, často ako súčasť zlož. spoj. a jestu, a poneváč, a tak a i.: on mne za tu czastt dosti vczinil beze wsseho prawa. A to sem ga zapisal pred raddu cztneho mesta (P. ĽUPČA 1509); kdekolvek by se jemu pritrefilo robiti, žeby robil. A ponevadž neštesti a prihoda se jemu stala, že z sveho nerozumu a z bazni se dopustil v behy (Ž. BREZNICA 1585 E); kteružto banu jeho vlastni synove otevreli. A tak ju žadal (Šimo Vozar) za svoju vlastnu i svojim potomkom; a jestli bude dobre z brackymi penezi hospodarit, tehdy bude potvrzen na druhy i treti rok (B. ŠTIAVNICA 1674; 1707 E); y spústjl Pán krúpobiti na zem aegyptskú. A krúpi y oheň spolú zmjssané padali (KB 1757)
2. je súčasťou zlož. spoj. a i, a aj, a tiež, kt. vyj. stupňovací vzťah: on gednoho syna ma na letech dosti mladeho, a teez yakozto wsseliky czlowiek smrti podstaupeny powinen gest (BUDÍN 1486 SČL); woly 4 a y seno k tomu (JELŠAVA 1594); znal ju on dobre a aj teho, čá bila (BR 1785)
3. je súčasťou zlož. spoj. a to (síce), a tak, kt. vysvetľuje, spresňuje, dopĺňa al. obmedzuje platnosť toho, čo predchádza: oppatrny muz neprimusseny, a to w dobrem zdrawy, w wuli y w umysle polozeny wyznal (P. ĽUPČA 1553); (Jánošík) ma bit na hak na lewem boku prehnaty, a tak na priklad ginssich takowich zločincou ma bit zaweseny ((L. MIKULÁŠ) 1713); pokradenu brinzu a gine weči nawraczal (:a to pominuleho roku w yaszeni:) (VELIČNÁ 1724); z mogu wlastnu winnu zahinul sem, a to sice na weky (MS 1758)
4. vyj. odporovací vzťah, ale; často je súčasťou zlož. spoj. a nie, a ne-, a predsa: on mne gesscze zostal dluzen, a ne ya gemv (KRAČÚNOVCE 1580); o všetko sme prišli, a predsa spustnut musime (TEKOV 1690 LP); gedli ste, a nenasytili ste sa; pili ste, a neopili ste sa; yá spjm, a srdce mé bedliwé gest (KB 1756, 1757); nesprawedliwé nadobutj neosoží, a škodí (BN 1789)
5. je súčasťou zlož. spoj. a tak, a (to) preto, a proto, kt. vyj. dôsledkový vzťah: starssy bratr ani bratrom swym nechtiel odlozyti ani narownany ucziniti, a tak prawo dowolilo tym ctyrom bratrom dom otczowsky swobodne trhem prodati (P. ĽUPČA 1552); tak se stawa mnohim nam, kteri sme zwikly spati w hrissech, a proto bedliwi biti nemúžeme (TC 1631); padala rosa, a to preto, abi misto to očistila a obmila (MS 1758); gečmen se hitregssge mlati gako gine zrno, a preto se ag wčasge može kosit aneb žat (PR 18. st)
B. podr zried je súčasťou zlož. spoj. a takže, kt. uvádza účinkovú vetu, tak, že: sau czasove k tomu nespuosobni, byli plusstie, a takzie se to nemohlo tak nahle vyhledati (SKALICA 1541 SLL)
II. čast
1. uvádza opytovaciu al. zvolaciu vetu: nato odpowedala: A de ty mass, muozess mu dati (JELŠAVA 1602); A gakowy czlowek ge? (s. l. 1713);
2. a áno zdôrazňuje platnosť výpovede: a ano y dobitek sem tamže pasauala (s. l. 1664)

aleluja [(h)a-; -a(h)] cit hebr cirk vyj. chválu Bohu: genž gsy stworil wssechňy wecy, alleluja, alleluja, yak nebeské, tak y zemské, alleluja, alleluja (CC 1655); hallelujah, čest Bohu bud wečna (KK 1709); chwalime my te mocne, slawjme welebneho te, alleluja (PoP 1723-24); subst a. s neskl cirk chválospev: ktery se bogite geho, spiwagte alleluia (TC 1631)

amen cit hebr náb záverečné slovo modlitieb, žalmov, duchovných spevov, staň sa, tak je: rczete wsseczkni amen (ŽK 1473); yakoz bylo na pocžatku y niny y wzdiczky y na weky wekuow. Amen (BAg 1585); buď milostiwým Pánem, deg žiwot wečňý. Amen (CC 1655); subst a. s neskl expr koniec: raz len prinde amen, ked položá kamen na mé hríšne kosti (ASL 1791)

á s neskl pomenovanie samohlások a písmen a, á; označujú aj prvé miesto v rade: wokatýwus Pane má neakcentowané a, twrdé pak é, proto aby rozdjl byl mezi wokatýwem Pane a nominatýwem Páňe, který naproti tomu má á akcentowané (KrG 1704)

auvé, auvéh cit vyj. bolesť al. žiaľ: auwe, slepota welika (SK 1697); subst a. s neskl: komu auweh, komu beda, komu swaty (CO 17. st)

ruta ž lat bot
1. rastlina z rodu ruta Ruta: wezmy frissneg zeleneg ruty dwe hrsty, bieleho wosku 4 lothy (RT 17. st); ruta: ruta, bylina (KS 1763); semeno z ruty stluč z medom, namaž okolo oči (RG 18. st); woda z ruti dobre gest na hlisti ditkam (PR 18. st)
L. r. domáca r. voňavá R. graveolens: horkosty swu zacpany yater, žluče, slezyny, ledwy otwyra a trpkosty posylnuge ruta domaczy (HL 17. st); r. lesná r. horská R. montana: ruta sylvestris: rauta lesny (NH 18. st)
2. rastlina podobná rute:
L. r. skalná a/ slezinník rutovitý Asplenium ruta-muraria: Asplenium ruta muraris: skalnj ruta (LF 1791); b/ r. skalná striebrenka hlavičkatá Paronychia kapela: paronychia: ruta skalny (KS 1763); planá, poľná r. zemedym lekársky Fumaria officinalis: doktor meg sestre toliko po pol quintliku čerweneho hyacinthoweho prassku w polnieg ruti wodce rano a na noc dawal; toto wssecko w cardus benediktoweg aneb planeg ruthy wodce namoč (RT 17. st); kozia r. jastrabina lekárska Galega officinalis: galegae: kozy ruta (TT 1745); rutový, rutenný príd k 1: mandlowy a rutowy oleg welmy sylne solviruge cathar, kdy se prse s nim pomastia (RT 17. st); piwonkowi prach s wodnatosty rutennau pity paduczi nemoc hogi (MT 17. st); vinum rutatum: rutowé wjno (KS 1763); kwet bezowy, palinowy, rutowy, kapradička odsputugu ssetku čerwač (PR 18. st); -ka dem k 1: warytj dywyznu, rutku v wode a to pytj slezinu otwiera a posylnuge (HL 17. st); k 2: wezmy bezoweho kwetu wodky gako aquae fumariae aneb planeg rutky wodky, každeg 3 lothy (RT 17. st); polny rutka (:Fumaria:) u wode warena a pita wihanj žluč skrze urinu, otwira jatra a slezinu, uzdrawuge zlateniczu a snima prassiwini y wsselike nečistoti kuže (RN 17.-18. st)
L. onobrychis: kozy ruta, rutka (KS 1763) z rodu vičenec Onobrychis

veľryba ž, veľryb m morský cicavec veľkých rozmerov zool veľryba Cetacea: a. veľryba grónska Balaena mysticetus: Pan B. w. prikazal bil welribe, abi Jonasse proroka wiwrhla (TC 1631); swina morska chitrosti swu, welriba welikosti wssecky predchazy (KoB 1666); cetus: welryb (KS 1763); balaena: welrib (ASl 1740); welryb, narwal neb morský gednorožec, kaffelot a delfin sau, co se welikostj dotýka, neywetssj w swete žiwá stworenj (BH 1798) b. vorvaň tuponosý Physeter catodon: physeter: welryba, gedna weliká ryba mórská (KS 1763) c. kosatka dravá Orcinus orca: orca: morská welryba (KS 1763); -ový príd: empl. de spermate ceti: z welrybowého tuku flastr; priapus ceti: welrybowá žila; sperma ceti: welrybowa mast (TT 1745)

zôkol, v spojeniach zôkol-vôkol, zôkol a vôkol [zuo-, zú-] prísl okolo, dookola: kasstyl s kamenya na dwe contignatye a na 4 uhly zukol a wukol zastaweny (DUBNICA n. V. 1720); na wšecky strani zukol-wukol známé gsu štedrosti twég priklady (PW 1752); laz, kteri nema žadneg mezi, gedine zuokol-wuokol wssade ge kružina (OČOVÁ 1771); wssecko pak toto osobitný swúg malo múr zúkol a wúkol (BR 1785)