župan1, -a m. hist. náčelník, správca župy, najvyšší župný úradník: bratislavský, nitriansky ž.;
županka, -y, -niek ž. hovor. županova žena;
županský príd. týkajúci sa župana, patriaci županovi: Myslím, že Guzyho županské dni sú spočítané. (Jégé) Museli ísť ako županskí povereníci na okresné sídla. (Jes.);
županstvo, -a, -tiev str.
1. bez mn. č. úrad, funkcia župana: dedičné ž. (Jégé)
2. župa: Odpisuj rozkaz krakovskému županstvu. (Stod.); Stiahnem ich (kmene) väčšmi dohromady obručou a urobím županstvá. (Jégé)
župan2, -a/-u m. dlhý domáci kabát (obyč. raňajší): obliecť si ž., byť (ešte len) v ž-e;
županček, -a i županok, -nka m. zdrob.