žriebä -äťa mn. -ätá -ät s. mláďa koňa, koníča: ročné ž.;
pren. expr. ihravé dieťa al. mladý človek
● poskakuje ako ž.;
žriebäcí príd.;
žriebätko -a -tiek s. zdrob. expr.
žriebä -bäťa pl. N a A -bätá/-bence G -bät/-beniec I -bätami/-bencami s.
žriebä mláďa koňa • koníča
žriebä, -äťa, mn. č. -ätá/-ence, -ät/-eniec str. mláďa koňa: dvojmesačné, ročné ž.;
pren. expr. nedospelý, nedorastený, mladý ihravý človek: Aj my sme malí boli, žriebätá, koníčky. (Smrek);
žriebäcí, -ia, -ie príd.;
žriebätko, -a, -tiek str. zdrob. expr.
žriebä [žrie-, žré-, žrí-] s mláďa koňa, koníča: s kony pak da J. Luby pastorkowy gedneho siwyeho walacha a zryebatt tohoročnych dwoge (LIPTOV 1646); kuon pokud ge žryeba, na kopita geho potkowi se nepribigagj (KoB 1666); zrebence dwuročny, gedno rizi, druhe hnede (TRENČÍN 1713); (kobyly) každý rok se žrebja a nekdy y dwe žrjebence máwagu (PL 1787); žribence tohoto mesice gsu welmy dobre (NN 18. st) F. skorej bys od kobily žrjbe wyprosyl než od neho (SiN 1678) o veľmi skúpom človeku; -äcí [-čí] príd: negprwé narastje mu (koňovi) čtrnáct zubů, které se gmenuje žrebačje (PL 1787); -ätko dem: eqvulus: žribatko (DSL 18. st)