žrebec, -bca, mn. č. -bce m.
1. (nevykastrovaný, plemenný) samec koňa: čistokrvný ž.;
2. dospievajúce žriebä, nedospelý kôň (ktorého ešte nepriahajú): bujný ako ž. veľmi;
žrebčí, -ia, -ie, zried. i žrebecký príd.: veter. ž-ia nákaza; pren. ž-é roky (Ben.) roky dospievania;
žrebček, -a, mn. č. -y m. samčie žriebä;
pren. (mn. č. i -ovia) nedorastený, neskúsený a bujný mládenec: Igor je žrebček z divého stáda, z polí privolaný, a preto príťažlivý. (jaš.) Takzvaní žrebčekovia sa veľmi obratne krútievajú okolo dám. (Jes-á)