Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

žobrať -e -ú -ajúc nedok.

1. prosiť o almužnu a tým sa živiť: chodiť po ž-ní

2. expr. úpenlivo prosiť, žobroniť: ž. o peniaze; ž-l, aby mu odpustili

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žobrať ‑e ‑ú ‑ajúc ‑ajúci nedok.

prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žobrať, -e, -ú, -ajúci, rozk. -i nedok.

1. zadovažovať si životné potreby prosením o almužnu; prosiť o almužnu: ísť, chodiť po žobraní; živiť sa žobraním; Čo som mal robiť s majetkom? Rozdať a ísť po žobraní? (Min.) Na každom rohu ulice žobrú otrhané deti. (Fr. Kráľ); pren. kniž. Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre (Chal.) o nadvláde bezprávia (najmä vo verejnom živote).

2. expr. (o čo so spoj. aby i bezpredm.) úpenlivo o niečo prosiť: Žobrete o milosť, keď ste sa vzdali práva. (Zúb.) Dlho žiadal a žobral, aby mu dali velenie. (Min.) (Syn) nechcel ma pustiť. „Zober ma, tato,“ žobral. (Min.); pren. kniž. ž. pri cudzích dverách ponižujúco prosiť cudzieho o niečo;

opak žobrávať, -a, -ajú;

dok. vyžobrať

Morfologický analyzátor

žobrať nedokonavé sloveso
(ja) žobrem VKesa+; (ty) žobreš VKesb+; (on, ona, ono) žobre VKesc+; (my) žobreme VKepa+; (vy) žobrete VKepb+; (oni, ony) žobrú VKepc+;

(ja som, ty si, on) žobral VLesam+; (ona) žobrala VLesaf+; (ono) žobralo VLesan+; (oni, ony) žobrali VLepah+;
(ty) žobri! VMesb+; (my) žobrime! VMepa+; (vy) žobrite! VMepb+;
(nejako) žobrúc VHe+;
žobrať žobrať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor