Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj un

žltý príd. majúci farbu ako žĺtok: ž-á farba, ž-é svetlo, kvety, listy, vlasy; ž-á rasa so žltou farbou pokožky; ž-é nebezpečenstvo (v rasistickom chápaní) hroziace od žltej rasy; anat. ž-é teliesko periodicky sa vytvárajúce v žen. vaječníku; ž-á škvrna miesto najostrejšieho videnia na sietnici; ž-á zimnica vírusové infekčné ochorenie; ž. anjel príslušník nepretržitej havarijnej služby pre motoristov;

do žlta → dožlta;

na žlto → nažlto;

žlto prísl.: ž. svietiť;

žltosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žltý; žlto prísl.; žltosť ‑i ž.

žltý žltá žlté 2. st. žltší príd.

-tý/152670±214 1.78: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 55747→55696
+24
−22
is/8777 dôleži/7549 urči/5877 čis/4574 zla/4140 boha/2274 svä/1629 zloži/1550 hus/1204 žl/1150 kru/954 osobi/642 okoli/632 (453/14744)

svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavýblond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučkýsvetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečnýjasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastnýradostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejnýperspektívnyskvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúciušľachtilývýnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1


žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltýostrožltýsýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnkosvetložltýslabožltýžltobledýžltobielybledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farbyžltastýžltkastýžltavýžltkavýnažltastýnažltkastýnažltkavýžltavobielyžltkavobielyžltkavobledýžltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografieexpr.: žltučkýžltulinkýžltunkýžltušký: žltučké kuriatkažltozelenýzelenožltýkaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúzamosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltýžltozlatýzlatistýzlatýzlatkavýzlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasyslamenožltýslamenýslamovožltýslamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučkýzlatuškýzlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zorežltohnedýokrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožkažltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlinapomarančovožltýoranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltýtmavožltýtemnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medovýmedovožltýcitrónovýcitrónovožltýkanárikovýpieskovýpúpavovýžĺtkovýžĺtkovožltýmaslovýkrémovýšafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farbyplavýhovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasyzožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žltý, 2. st. žltší ptíd. majúci farbu ako žĺtok, ako prvosienka, ako púpava: ž-é vlasy, ž-é topánky, ž-é lístie, ž-é kvety, ž-á hlina, ž. plameň, ž-é svetlo; ž-á zástavka na signalizáciu (napr. v doprave); ž-á návesť v doprave; niečo má ž. odtieň, ž. nádych; ž-é farbivo; ž-á farba jedna z farieb spektra; mať ž-ú pokožku, tvár byť z. (ako vosk, ako citrón) o chorom, nezdravo vyzerajúcom človeku; expr. byť ž. od hnevu (od závisti) o prudkom záchvate hnevu (o veľkej závisti); ž-é plemeno rasa ľudí so žltou pokožkou; polit. ž-é nebezpečenstvo (výraz používaný buržoáznymi politikmi) obavy pred nadvládou al. útočnosťou príslušníkov žltého plemena, najmä Číňanov; ž-é odbory sociálno-demokratické (podľa žltej členskej legitimácie); ž-á hviezda ktorou nacisti označovali Židov; ovoc. ž-á zrelosť prejavujúca sa žltým sfarbením ovocia; Krasokvet ž., Antonovka ž-á sorty jabĺk; Muškát ž., Ortliebske ž-é sorty hrozna; chem. ž. fosfor; tech. ž-é kov bronz a mosadze; lek. ž-á zimnica druh tropickej choroby; ž-é teliesko periodicky sa vytvárajúce v ženskom vaječníku; opt. ž-á škvrna miesto najlepšieho videnia na očnej sietnici; biol. ž-á škvrnitosť choroba rastlín; nár. ž-á kaša proso;

do žlta, na žlto: sfarbený do ž-a; zafarbiť na ž.;

žlto prísl.: ž. natretý nábytok; ž. kvitnúť; hovor. ž. kockovaná látka so žltými štvorčekmi;

žltosť, -ti ž. žlté sfarbenie: Mladé brezy pod hájom zaliala jasná žltosť. (Zgur.)

žlto p. žltý


žltý [žl(u)-, žol-] príd majúci farbu ako vaječný žĺtok: žlutu malicku truhlicu, aby bez porusseny wsseho panu Janowy Okoličanskemu k rukam geho oddana byla (SMREČANY 1603); dwa pary starych papuczy, stare kapcze zlute (PRAZNOV 1630); ruczniky s hedbawom zelenym a czerwenym a zlutym wyssite, no 3 (BECKOV 1649); zluta ma ssefranowu barwu, zmrtwelu, žltu gako wosk (KoB 1666); vitellinus: žluty gako žlútek wagcowy (KS 1763); nohawički take zoltima tresami, mozu dobri pokog mat tote spiske panni (CPM 1768); suknie dwe, gedna kamellotowa belawa, druha kalamaykowa zolta (SPIŠ 1771); Sabina ma gednu bylu a druhu zltu suknu (PUKANEC 1788) ž-á fialka bot bleduľa jarná Leucojum vernum: viola lutea: zluta fiala (VTL 1679); ž-á kaša kaša z prosa: proti wosskam: žlutu i pohančenu kassu spolu uwar, par nad tim nohi a potom tess s tim obwaz (LR8 18. st); ž-á nemoc med žltačka Icterus: regius morbus: žluta nemoc (KS 1763); kolomaz dobra gest od zlteg nemoczy (LR5 18. st); ž-á repa mrkva: pastinaca rubra: žluta repa, mrkwa (KS 1763); ž-á sirka chem prírodná síra, sírny kvet: 8 lotuw kwetu zluteg syrky, nechagme toto w ostrem luhu aneb w moču dobre zawreti, umiwagme z nim prassiwy statek (VOv 1779); ž-ý koreň bot kurkuma Curcuma: curcumae: žluty koren (TT 1745); na žlto prísl výraz: item zabarwil sem kanape na zlto (s. l. 1769)

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum ŽLTÝ PIESOK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BANSKÁ BYSTRICA

Zvukové nahrávky niektorých slov

cholera alebo žltá horúčka le choléra ou la fièvre jaune
iba mihol žltý záblesk qu'un éclair jaune
indigová, modrá, zelená, žltá indigo, bleu, vert, jaune
z tých žltých hadov de ces serpents jaunes
žlté, biele, červené škvrny des taches jaunes, blanches, rouges
žltého cédra, dar, ktorý de cèdre jaune qui
žltého mramoru, na ktorom de marbre jauni, sur lequel
žltej, a nie modrej jaune, et non pas bleu
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu