Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

žlč -e ž.

1. žltozelený tekutý horký výlučok pečene;

pren. expr. zlosť; zloba

2. hovor. žlčník: praskla mu ž.

● expr.: ž. v ňom z(o)vrela, vzkypela, ž. sa v ňom pohla veľmi sa rozčúlil, rozzúril sa; búri sa v ňom ž. veľmi sa zlostí; vyliať si ž. na niekom vyvŕšiť sa;

žlčový príd.: ž-é kamene

žlč žlče ž.

žlč, -e ž.

1. tekutý výlučok pečene žltozelenej farby a horkej chuti: niečo je horké ako ž. veľmi; Nemôže užiť ani kúska toho pečiva, ktorá sa jej zdá, že je poliate žlčou (Kuk.) veľmi horké;

pren. hovor a. symbol hnevu, zlosti: Má vcelku studenú krv a vari aj dosť riedku žlč (Švant.) nie je popudlivý, hnevivý. To bol prázdny krik bez žlče (Kuk.) bez hnevu. Čím väčšie boli úspechy Julkine v chove svíň, tým väčšmi rástla Marina žlč (Skal.) zlosť.

● žlč mu (v ňom) vrie, kypí, rozlieva sa; zalieva ho ž.; ž. sa mu dvíha zachvacuje ho hnev, zlosť; pohla sa v ňom (mu) ž. zachvátil ho hnev; niečo mu pobúrilo ž. nahnevalo, nazlostilo ho niečo; vyliať si ž. na niekom dať niekomu pocítiť svoj hnev, vyvŕšiť sa, vybúriť sa, vyzúriť sa na niekom; prežrieť ž. ovládnuť sa;

b. symbol zloby, zlomyseľnosti, nenávisti: To nech povážia a nech sa udobria tí k-riti-kusi, ktorí už máčajú pero do žlče (Záb.) chystajú sa, chcú zlomyseľne písať;

c. symbol trpkosti, utrpenia: Myslím, že sa v budúcnosti najeme ešte viac žlče, ako sme sa jej najedli dosiaľ (Jégé) viac trpkosti, utrpenia zažijeme.

2. hovor. žlčník (napr. o žlčníku hydiny al. svine); kuch. pozorne oddeliť ž. od pečene

● expr. ide mu ž. puknúť od hnevu veľmi sa hnevá, je veľmi nazlostený: Len to choď povedať tým laganom, aby im žlč pukla (Zgur.) nech ich to nazlostí;

žlčový príd.: ž-é kamene, kamienky; ž-é cesty, ž-é choroby; pren. expr. ž. smiech, výsmech, ž-á irónia zlostná(-ý), jedovatá(-ý); zlomyseľná(-ý)

žlč [žl(u)č, žl(u)ť] ž
1. žltozelený horký výlučok pečene: slezina wimetawa černu krew a mechurik horkeg krwy nebo zlucž horku a žlutu krew (KoB 1666); kdy wiceg skrze stolicu bieleg gako čerweneg flegmy wychazi, gest znamo, že nenj mnoho žlčj w tele (RTA 17. st); lide, kterjž mnoho žluči magj, ti gsau z horka nakwassenj (MBF 1721); žluč osožj na pomazánj očuw, na kterych by bylo bélmo (KB 1757); choledochus: žluť; fellosus: plny žluti (KS 1763); dlane swe mastila žlťú wolowú a na slunci, ktere wtedi pram ku potrebe gasne swítilo, sussila (BR 1785); giny (kresťania) ukracugu dnj žiwota sweho skrze hnew, ktery gjm každodene žlč wylewa a wsseckne pomoci žiwota trowj (SJ 18. st); mrawcom cestu namast zlčow bugaka, nepregdu hu (PR 18. st)
L. čierna ž. v tele spôsobuje melanchóliu: bilis atra: čírna žluť žalostná, penohorkost w tele, melancholia; melancholia: welika teskliwost, obtjženost srdca, kdo w sebe má černu žluť (KS 1763); rozliatie ž-i pod kožou med žltačka: suffusio fellis: žlutáčka, pod kožu rozléti žluti (KS 1763); zemná ž. bot zemežlč menšia Centaurium minus: fel terrae: zémny zluť, bylina, gináč centuria (KS 1763)
2. pren symbol nenávisti, zloby, zlomyseľnosti, zlosti: gakakolwek krasa, radost a rozkoss mnohym gedom a zlučy naplnena gest (PP 1734); slowa mnozy dawagu sladke a mezy tjm srdce gegych ze žlču a nenáwistu gest naplnene (SSt 1742); o, nenáwist, pagedne bodnuty, žlč gedowatá, bodúcy dussu klin, plamen srdce (PeP 1771); záwist smrtedlny osten, meč skrity, žlč gedowita (BN 1796)
L. mechúrik ž-i žlčník: mechirek žlučy, žlučina neb žluč horku, zlu tu krew pritahuge a wimita (KoA 17. st); -ový príd k 1:
L. mechúr ž-ý žlčník: w zdechnutem howade nalezl se cely črewowy odchod rjdky, s welikýma čerwenastyma fleky, mechur žlučowy (ŠkD 1775)

žluť p. žlč