životný príd.
1. týkajúci sa života, majúci vzťah k životu (v biologickom zmysle al. k činnosti živej bytosti, resp. k procesu, do ktorého je živá bytosť, obyč. človek, zaradená): ž-é prejavy, procesy, pochody, deje; ž. cyklus niektorých druhov hmyzu; ž-é podmienky, ž-é potreby, ž. priestor; ž-á úroveň; ekon. ž-á miera priemerná spotrebná úroveň obyvateľstva; ž-é minimum existenčné; ž-é povolanie, ž-é plány, ž. cieľ; ž-é skúsenosti, príbehy, radosti, ťažkosti, útrapy; ž. elán; ž-á prax; ž-á múdrosť, ž-á pravda overená životom, skúsenosťou, skutočnosťou; ž-é dielo výsledok celoživotnej práce; ž. úspech najväčší v živote; ž-é rozhodnutie majúce dosah, vplyv na celý život; ž-á náplň, ž. údel; ž-á postať základ živobytia (obyč. o zamestnaní), ž. názor, ž. štýl; ž. dráma pohnutý život al. pohnutá udalosť v živote; ž-é úskalia prekážky, ťažkosti v živote; bás. ž-á púť, cesta, dráha, ž. oceán život; Pre Jána Greguša životné poslanie bolo naozajstným, jasným, teplým poludním (Vaj.) stredný vek, vrchol dospelosti a začiatok starnutia.
2. mimoriadne dôležitý, rozhodujúci: mať na niečom ž. záujem; ž-á otázka, ž. problém; Spojenie s bratmi Čechmi má pre nás životný význam. (Urb.)
3. verne zobrazujúci skutočnosť, pripomínajúci skutočný život: ž-á postava v umeleckom diele; opísané udalosti pôsobia ž-ým dojmom;
4. taký ako v skutočnosti (obyč. o rozmeroch, veľkosti): Medzi listy belie sa poprsie v životnej veľkosti. (Vaj.) Odmaľujete mi ju v životnej veľkosti. (Al.)
5. zried. živý: Životné i neživotné tvory myslia, cítia. (Dobš.); pren. ž-é podstatné mená (apelatíva) pomenúvajúce živé bytosti;
životne prísl.
1. podstatne, z hľadiska samého života, samej existencie: ž. dôležitá potreba, otázka, funkcia, požiadavka;
2. verne, živo, výstižne, tak, že to presvedčivo pripomína skutočný život: zobraziť niečo ž. pravdivo; Musím ostrejšie, životnejšie a pravdivejšie kresať roľnícke postavy. (Heč.)
3. zried. čo sa týka života, z hľadiska života: Kusy a kúsky slovanského tela, roztrasené históriou, vierou, písmom, politikou, cudzopasníctvom, oslabené životne, národne. (Vlč.);
životnosť, -ti ž.
1. vlastnosť, komplex znakov toho, čo je živé, životné, živosť: (Šatôčky) nadobudnú v mojich očiach akejsi životnosti. (Šolt.) Postava navalí sa bokom, akoby boli z nej zrazu vypli elektrinu životnosti. (Al.);
gram. gramatická kategória podstatných mien, ktorá je v protiklade k neživotnosti;
2. živosť, výstižnosť, verné, presvedčivé vystihnutie skutočnosti: Vie (sochár) im (postavám) dodať životnosť. (Al.) Obraz oravskej dediny pôsobí životnosťou. (Votr.) Obraz, ktorý videl, dráždil ho svojou životnosťou. (Pláv.)
3. schopnosť žiť, životná sila, vitalia: niektoré bacily si dlho udržia ž.; Táto neobyčajná životnosť ostro kontrastovala s mŕtvolnou nehybnosťou stareniek. (Letz);
pren. schopnosť rozvoja, napredovania, prosperovania: ž. ideí, plánov;
4. čas trvania, fungovania v dobrom stave: veľká, malá ž. stroja, nástroja, žiarovky