život1, -a m.
1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus; fyziologické, biologické jestvovanie (op. smrť): známky, prejavy ž-a; Slnko je darcom ž-a podmieňuje život; zachrániť, zratovať, ochrániť si ž., predĺžiť niekomu ž., udržať pri ž-e; ohrozovať niekomu ž.; právo na ž.; pud k ž-u; úklady o ž.; elixír ž-a nápoj hľadaný stredovekými alchymistami, ktorý mal predĺžiť vek človeka a mal mať omladzovací účinok, pren. o niečom, čo má povzbudzujúci, vzpružujúci účinok;
filoz., biol. osobitná forma jestvovania a pohybu hmoty (v idealistickej filozofii sila oživujúca hmotu); vznik a vývin ž-a, definícia ž-a, zákony ž-a, podstata ž-a, pôvod ž-a; náb. pozemský, časný ž. reálne, fyzické, telesné jestvovanie; posmrtný, záhrobný, budúci večný ž. idealistická predstava o jestvovaní duše po smrti
● položiť, dať, obetovať ž. za niečo (za niekoho); zaplatiť niečo (za niečo) ž-om; prísť o ž.; stratiť ž. zomrieť, podstúpiť smrť; nasadiť ž. za niečo (za niekoho); urobiť niečo (i) za cenu ž-a riskovať za niečo (za niekoho) život; hrať sa, zahrávať sa so ž-om; postaviť ž. na kocku (na kartu); vážiť ž-om robiť niečo nebezpečné, riskovať život; nebyť si istý (ani) ž-om mať ohrozený život (najmä v rozháraných spoločenských pomeroch); ide mu o ž. je v nebezpečnej situácii, má ohrozený život; ž. mu visí na nitke, na vlásku; je (visí) medzi ž-om a smrťou má vážne ohrozený život, je blízko smrti (napr. o ťažko chorom); ž. mu dohára; lúči sa so ž-om zomiera; stálo ho to ž. zomrel pre to; zastar. poručiť ž. bohu zomrieť; byť pri ž-e byť živý; dať ž. niekomu; vyvolať niekoho (niečo) k ž-u splodiť, porodiť, pren. (o veciach) pričiniť sa o vznik niečoho; vdýchnuť do niekoho ž. oživiť; zaktivizovať; navrátiť, prinavrátiť niekomu ž. (niekoho ž-u) zachrániť ho pred smrťou; prebudiť niekoho, niečo k -žu oživiť, pren. zaktivizovať; darovať niekomu ž. nezabiť, neusmrtiť; zľutovať sa nad niekým; vyhasiť niekomu ž.; pripraviť niekoho o ž.; zobrať, vziať, odňať niekomu ž.; siahnuť niekomu na ž. usmrtiť, zabiť; číhať niekomu na ž. usmrtiť, zabiť; ručiť niekomu za ž. zaručovať bezpečnosť života; držať sa ž-a; lipnúť k ž-u, lipieť na ž-e byť rád živý, chcieť žiť, nechcieť umieriť, neželať si smrť; ujsť so ž-om zachrániť sa; mať húževnatý ž. ťažko podliehať smrti, pren. zániku; poistiť sa na ž. uzavrieť poistku pre prípad smrti; ak ti je ž. milý ak nechceš umrieť, ak nechceš byť usmrtený (často ako vyhrážka al. dôrazné upozornenie); holý ž. fyzická existencia: zachrániť si (iba) holý ž. iba život (a nič iné); boj na ž. a na smrť urputný; priateľstvo (nepriateľstvo) na ž. a na smrť veľké, intenzívne, pevné, trvalé; náb. pán ž-a a smrti o bohu, pren. kto neobmedzene disponuje niekým, absolútny pán, vládca ap.; otázka ž-a a smrti rozhodujúci, životný, existenčný problém; plameň ž-a; sviečka ž-a; strom ž-a; niť ž-a; iskra ž-a symboly (ľudského) života, jeho trvania; voda ž-a; studnica ž-a; prameň ž-a oživujúci zdroj, pren. zdroj aktivity, činorodosti;
2. živé, žijúce bytosti, organizmy (bez druhového rozlišovania): vo vysokých polohách niet ž-a; aj v morských hlbinách je ž.;
3. trochu expr. človek, ľudská bytosť: vojna zničila veľa (ľudských) ž-ov; straty na ž-och; Dal si im za to dvadsaťtriročný život. (Taj.) Tak zapadli v tom veľkom slávnom meste dva blúdiace, dva vykoľajené životy, ako dva kamene v mori. (Urb.); mladý ž. a) mladý človek; b) mladosť;
4. činnosť, dynamika, aktivita; ruch: byť bez ž-a; Čulý život panoval i v dome Dymákovom. (Lask.); šuhaji samý ž. (Taj.); vrieť, kypieť ž-om; Čítal z papiera bez dôrazu a života. (Záb.) Ulica bola prázdna a bez života. (Kuk.)
● vliať ž. do niekoho; dodať niekomu (niečomu) ž-a zdynamizovať, zaktivizovať; prihlásiť sa k ž-u; mať sa k ž-u stávať sa aktívnym, prejavovať sa činmi, činnosťou;
5. komplex činností živej bytosti; účinkovanie, dejstvovanie živej bytosti: ž. ľudí, rastlín, zvierat; pozorovať ž. mravcov; opisovať ž. našich predkov; ž. jednotlivca, ž. význačnej osobnosti; ž. spoločnosti, dediny, mesta, ž. národa, ž. nášho ľudu; výjavy zo ž-a pastierov; náplň (ľudského) ž-a, spôsob ž-a; posvätiť, zasvätiť niečomu (niekomu) ž.; osladiť, osladzovať, spríjemňovať niekomu ž.; otráviť, otravovať, strpčovať niekomu ž. znechutiť, znechucovať ho, robiť mu ťažkosti; skaziť, zničiť niekomu ž.; byť unavený ž-om, nemať nič zo ž-a, mať chuť do ž-a, mať radosť zo ž-a; plodne prežiť ž.; práca je údelom nášho ž-a; dožívať ž. prežívať, žiť posledné roky; na sklonku ž-a v pokročilej starobe, nedlho pred smrťou; bás. jeseň, podvečer, súmrak ž-a staroba; pren. cirk. ž-y svätých životopisy
● hovor. to je jeho ž. úplne sa tomu venuje, je tomu oddaný; zviazať svoj ž. s niekým dostať sa do vzájomnej závislosti (najmä vydať sa, oženiť sa); zaviazať (sputnať) niekomu ž. obmedziť v činnosti, zamedziť rozvoj, zbaviť slobodného konania ap.; zlomiť niekomu ž. urobiť nešťastným, biednym ap.; mať ž. za sebou (pred sebou) byť už starý (byť ešte mladý);
6. proces, do ktorého je zaradená živá bytosť (obyč. človek); skutočnosť, realita: ž. býva ťažký, tvrdý, neľútostný, nemilosrdný, macošský; veda má byť spätá so ž-om; umenie je odraz ž-a; pravdivé (falošné) zobrazovanie ž-a; študovať, učiť sa pre ž.; odniesť si zo školy niečo do ž-a, vedieť vedomosti využiť v ž-e; byť dobre pripravený do ž-a, dobre poznať ž.; vyznať sa v ž-e; uplatniť sa v ž-e; mať nejaký názor na ž. (okolo seba); písať pre ž.; ž. vyvracia nereálne plány; brať ž., ako prichádza; brať ž. z ľahšej stránky; využiť, čo ž. dobrého (príjemného) ponúka; vychutnávať ž.; nečakať veľa od ž-a; prítomný, súčasný, povojnový ž.
● škola ž-a činnosť al. prostredie poskytujúce potrebné skúsenosti pre prax; uviesť, uvádzať, vniesť, vnášať niečo do ž-a, presadiť, presadzovať do ž-a realizovať uskutočniť, uskutočňovať; bás: povíchrica, cval, let, prúd, chod, rytmus ž-a; krútňavy, víry, hlbočiny ž-a životný proces, životné dianie (napr. búrlivé, prudké, záludné ap.); údery ž-a nepríjemné, tragické udalosti, zásahy; dary ž-a príjemné stránky; ísť, kráčať, putovať ž-om žiť; ž. plynie, letí, tečie, nezastavuje sa obrazné vyjadrenie časového činiteľa; trochu expr. prebíjať sa ž-om; biť sa so ž-om prekonávať životné ťažkosti; vstúpiť do ž-a začať sa samostatne zúčastňovať životného diania (o mladých ľuďoch, ktorí prechádzajú napr. po skončení štúdia do praxe); utekať, ujsť zo ž-a uťahovať sa, utiahnuť sa do ústrania, prestávať, prestať byť aktívny (najmä vo verejnom živote); byť na periférii ž-a; byť mimo ž-a byť v ústraní; nebyť aktívny (najmä vo verejnom ž-e); zocelený, ostrieľaný, vybitý ap. ž-om skúsený, majúci veľa životných skúseností; vyradený zo ž-a ktorý pre niečo nemôže vyvíjať aktívnu činnosť (napr. pre chorobu, pre morálne chyby ap.); zlomený ž-om o človeku, ktorý podľahol životným ťažkostiam; byť poznačený ž-om o znakoch, ktoré prezrádzajú, podľa ktorých možno usúdiť, čo človek (obyč. ťažkého, zlého) prežil;
7. spôsob, ako niekto žije; spôsob, okolnosti žitia: vzorný, pokojný, radostný, bezstarostný, veselý ž.; pohnutý, búrlivý ž.; biedny, hovor. nanič, expr. psí, mrcha ž.; hýrivý, nákladný, nemravný, ľachtikársky, záhalčivý ž.; mať ľahký, ťažký, šťastný, tvrdý ž.; prázdny, bezcieľny ž.; voľný, neviazaný ž.; žiť osamelým, kolektívnym ž-om; začať nový, slobodný, plnší ž.; kočovný, túlavý ž.; bohumilý, pobožný, kresťanský ž.; žiť svojským, svojráznym ž-om; mládenecký, staromládenecký ž.; sedavý ž.; primitívny ž.; nočný ž.; dedinský, mestský, kláštorný, námornícky, vojenský, úradnícky, študentský ž.; aký život, taká smrť (porek.); žobrácky ž. biedny; otrocký ž. neslobodný (často i o ťažkej práci);
8. osobitná (jedna) stránka činnosti al. prejavov človeka al. spoločnosti, činnosť v istom smere, prejavy istého druhu: verejný, spoločenský, rodinný, súkromný, privátny ž.; telesný, zmyslový, pohlavný, vnútorný, duchovný, duševný, citový, psychický ž.; politický, hospodársky, obchodný, vedecký, kultúrny, hudobný, literárny, výtvarný ž.;
9. čas, za ktorý ej organizmus (spravidla ľudský) živý, žitie so zreteľom na trvanie v čase: stráviť niekde celý ž., prežiť pol ž-a na dedine; v živote som to nepočul nikdy; (ťažko) pracovať cez celý ž.; rozhodnúť sa na celý ž., mať niečoho dosť na celý ž.; zapamätať si niečo na celý ž.; Za život (žena) napradie a natká dlhočižné rífy šťastia. (Tat.) Tomáš cestoval vlakom po prvý raz v živote. (Zúb.); krátky, dlhý ž.; expr. matuzalemský ž. veľmi dlhý; pitie a fajčenie skracuje ž.; za otcovho ž-a kým otec žil;
pren. (o veciach) trvanie v neporušenom stave: drevo vo vlhku nemá dlhý ž.; Krátky bol život bystriny, asi o pol hodiny vrátila sa do väčšej rieky. (Vaj.)
10. hovor. životné potreby, živobytie: Tam na (dedine) lacnejší život, ale tvrdá, znojná práca. (Taj.);
živôtik1 i živôtček, -a m. zdrob. expr.: Bojí sa o svoj mladý živôtik. (Gab.)
život2, -a m. zjemn. brucho: Kolenom ho kopla do života. (Skal.) Ani veľmi nevykríkla, hoci ju zaklalo v živote. (Heč.) Život sa jej chudine dvíha (Hor.) je v druhom stave.
● mať požehnaný, plný (nár. hrubý) ž. byť samodruhá