Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst obce priezviská

život -a m.

1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus, biologické jestvovanie, op. smrť: vznik a vývin ž-a, prejavy ž-a, nejaviť známky ž-a; slnko je darcom ž-a; filoz. pohyb al. zmena zvnútra pôsobením oživujúceho princípu

2. jestvovanie človeka, obdobie medzi narodením a smrťou: zachrániť si ž., obetovať ž.; mať ž. pred sebou, prežiť celý ž. v meste, ťažko pracovať cez celý ž., zapamätať si na celý ž., strpčovať niekomu ž.

3. živé bytosti, organizmy: ž. v morských hlbinách, na iných planétach

4. ľudská bytosť, človek: straty na ž-och, zachrániť mladý ž.

5. činnosť, energia, aktivita charakteristická pre živú bytosť: byť bez ž-a, kypieť ž-om, mať chuť do ž-a

6. komplex činností živej bytosti, človeka, ľudí, ich organizácií ap.: ľudský ž., ž. stromu, ž. národa; ž. mesta, školy

7. spoloč., prac. proces, do kt. je človek zapojený: veda spojená so ž-om, umenie je odrazom ž-a, učiť sa pre ž., uplatniť sa v ž-e

8. spôsob, ako človek žije: pokojný, veselý, búrlivý ž., mať ľahký, ťažký ž., začať nový ž.; vojenský, študentský ž.; americký spôsob ž-a

9. niekt. z prejavov činnosti človeka, spoločnosti: verejný, spoločenský, rodinný ž.; politický, hudobný ž.; citový ž.

10. intenzívne prejavy v istom prostredí (pohyb, ruch ap.): ž. ulice, nočný ž. mesta, vniesť nový ž. do činnosti organizácie

11. (o veciach) trvanie v dobrom stave, životnosť (význ. 2): negarážované auto nemá dlhý ž., predĺžiť ž. obrazovky

12. hovor. živobytie (význ. 1): na dedine je lacnejší ž.

položiť za niekoho ž.; prísť o ž. zahynúť; stratiť ž. zomrieť; zaplatiť ž-om zahynúť; ide mu o ž. je v nebezpečnej situácii; expr. ž. mu visel na vlásku, nitke bol v nebezpečenstve smrti; lúči sa so ž-om zomiera; dať ž. niekomu porodiť; prebudiť k ž-u oživiť; pripraviť o ž. usmrtiť; boj na ž. a na smrť urputný; je to → otázka ž-a a smrti; hlásiť sa k ž-u; mať ž. za sebou byť starý; škola ž-a; byť poznačený ž-om byť vyčerpaný, zostarnutý ap.; vstúpiť niekomu do ž-a;

živôtik -a m.

1. zdrob. expr. k život

2. súčasť žen. oblečenia kryjúca hrudník; takáto časť ako súčiastka kroja: vypasovaný ž., ž. šiat; vyšívaný ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Nový Život ‑ého ‑a L ‑om ‑e m.; Novoživotčan ‑a mn. ‑ia m.; Novoživotčanka ‑y ‑niek ž.; novoživotský
život ‑a m.; živôtik ‑a m.

Nový Život Nového -ta L Novom -te m. obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese severozápadne od Dunajskej Stredy;

Novoživotčan, Životčan -na pl. N -nia m.;

Novoživotčanka, Životčanka -ky -niek ž.;

novoživotský, životský -ká -ké príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brucho dolná predná časť trupu: ploské, naduté bruchozjemn. život: život sa jej dvíha novým životomhovor. expr.: pupokkotol: pupok má ako sudhovor. pejor.: bachorbambuchbampeľ: bachor mu visí cez opasokpejor. vantrub (Hviezdoslav)pren. expr. pivný mozoľ


človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

2. p. chlap 1


existencia 1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus • život: boj o existenciu, o životjestvovanie: jestvovanie hmotykniž. bytie: spoločenské bytiekniž.: súcnosúcnosť: zákony súcna, formy súcnosti

2. p. zamestnanie 1, práca 2 3. p. človek 1, bytosť 1 4. p. výskyt


rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá • privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatádávať život (len o žene) • zastar. vajatať: vajatala v bolestiachkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotiažrebiť sa (o kobyle) • prasiť sa (o svini) • bahniť sanár. jahniť sa (o ovci) • teliť sa (o krave) • vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok

2. prinášať úrodu, plody • plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


záhrobie posmrtný svet: vrátiť sa zo záhrobiadruhý svet: odišiel na druhý svetpodsvetie (v mytológii svet mŕtvych) • večnosť: rodičia sú už na večnostivečný životkniž. Hádeszried. náva (Stodola)


životnosť čas fungovania v dobrom stave • život: toto auto nebude mať dlhú životnosť, dlhý život

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

život1, -a m.

1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus; fyziologické, biologické jestvovanie (op. smrť): známky, prejavy ž-a; Slnko je darcom ž-a podmieňuje život; zachrániť, zratovať, ochrániť si ž., predĺžiť niekomu ž., udržať pri ž-e; ohrozovať niekomu ž.; právo na ž.; pud k ž-u; úklady o ž.; elixír ž-a nápoj hľadaný stredovekými alchymistami, ktorý mal predĺžiť vek človeka a mal mať omladzovací účinok, pren. o niečom, čo má povzbudzujúci, vzpružujúci účinok;

filoz., biol. osobitná forma jestvovania a pohybu hmoty (v idealistickej filozofii sila oživujúca hmotu); vznik a vývin ž-a, definícia ž-a, zákony ž-a, podstata ž-a, pôvod ž-a; náb. pozemský, časný ž. reálne, fyzické, telesné jestvovanie; posmrtný, záhrobný, budúci večný ž. idealistická predstava o jestvovaní duše po smrti

položiť, dať, obetovať ž. za niečo (za niekoho); zaplatiť niečo (za niečo) ž-om; prísť o ž.; stratiť ž. zomrieť, podstúpiť smrť; nasadiť ž. za niečo (za niekoho); urobiť niečo (i) za cenu ž-a riskovať za niečo (za niekoho) život; hrať sa, zahrávať sa so ž-om; postaviť ž. na kocku (na kartu); vážiť ž-om robiť niečo nebezpečné, riskovať život; nebyť si istý (ani) ž-om mať ohrozený život (najmä v rozháraných spoločenských pomeroch); ide mu o ž. je v nebezpečnej situácii, má ohrozený život; ž. mu visí na nitke, na vlásku; je (visí) medzi ž-om a smrťouvážne ohrozený život, je blízko smrti (napr. o ťažko chorom); ž. mu dohára; lúči sa so ž-om zomiera; stálo ho to ž. zomrel pre to; zastar. poručiť ž. bohu zomrieť; byť pri ž-e byť živý; dať ž. niekomu; vyvolať niekoho (niečo) k ž-u splodiť, porodiť, pren. (o veciach) pričiniť sa o vznik niečoho; vdýchnuť do niekoho ž. oživiť; zaktivizovať; navrátiť, prinavrátiť niekomu ž. (niekoho ž-u) zachrániť ho pred smrťou; prebudiť niekoho, niečo k -žu oživiť, pren. zaktivizovať; darovať niekomu ž. nezabiť, neusmrtiť; zľutovať sa nad niekým; vyhasiť niekomu ž.; pripraviť niekoho o ž.; zobrať, vziať, odňať niekomu ž.; siahnuť niekomu na ž. usmrtiť, zabiť; číhať niekomu na ž. usmrtiť, zabiť; ručiť niekomu za ž. zaručovať bezpečnosť života; držať sa ž-a; lipnúť k ž-u, lipieť na ž-e byť rád živý, chcieť žiť, nechcieť umieriť, neželať si smrť; ujsť so ž-om zachrániť sa; mať húževnatý ž. ťažko podliehať smrti, pren. zániku; poistiť sa na ž. uzavrieť poistku pre prípad smrti; ak ti je ž. milý ak nechceš umrieť, ak nechceš byť usmrtený (často ako vyhrážka al. dôrazné upozornenie); holý ž. fyzická existencia: zachrániť si (iba) holý ž. iba život (a nič iné); boj na ž. a na smrť urputný; priateľstvo (nepriateľstvo) na ž. a na smrť veľké, intenzívne, pevné, trvalé; náb. pán ž-a a smrti o bohu, pren. kto neobmedzene disponuje niekým, absolútny pán, vládca ap.; otázka ž-a a smrti rozhodujúci, životný, existenčný problém; plameň ž-a; sviečka ž-a; strom ž-a; niť ž-a; iskra ž-a symboly (ľudského) života, jeho trvania; voda ž-a; studnica ž-a; prameň ž-a oživujúci zdroj, pren. zdroj aktivity, činorodosti;

2. živé, žijúce bytosti, organizmy (bez druhového rozlišovania): vo vysokých polohách niet ž-a; aj v morských hlbinách je ž.;

3. trochu expr. človek, ľudská bytosť: vojna zničila veľa (ľudských) ž-ov; straty na ž-och; Dal si im za to dvadsaťtriročný život. (Taj.) Tak zapadli v tom veľkom slávnom meste dva blúdiace, dva vykoľajené životy, ako dva kamene v mori. (Urb.); mladý ž. a) mladý človek; b) mladosť;

4. činnosť, dynamika, aktivita; ruch: byť bez ž-a; Čulý život panoval i v dome Dymákovom. (Lask.); šuhaji samý ž. (Taj.); vrieť, kypieť ž-om; Čítal z papiera bez dôrazu a života. (Záb.) Ulica bola prázdna a bez života. (Kuk.)

vliať ž. do niekoho; dodať niekomu (niečomu) ž-a zdynamizovať, zaktivizovať; prihlásiť sa k ž-u; mať sa k ž-u stávať sa aktívnym, prejavovať sa činmi, činnosťou;

5. komplex činností živej bytosti; účinkovanie, dejstvovanie živej bytosti: ž. ľudí, rastlín, zvierat; pozorovať ž. mravcov; opisovať ž. našich predkov; ž. jednotlivca, ž. význačnej osobnosti; ž. spoločnosti, dediny, mesta, ž. národa, ž. nášho ľudu; výjavy zo ž-a pastierov; náplň (ľudského) ž-a, spôsob ž-a; posvätiť, zasvätiť niečomu (niekomu) ž.; osladiť, osladzovať, spríjemňovať niekomu ž.; otráviť, otravovať, strpčovať niekomu ž. znechutiť, znechucovať ho, robiť mu ťažkosti; skaziť, zničiť niekomu ž.; byť unavený ž-om, nemať nič zo ž-a, mať chuť do ž-a, mať radosť zo ž-a; plodne prežiť ž.; práca je údelom nášho ž-a; dožívať ž. prežívať, žiť posledné roky; na sklonku ž-a v pokročilej starobe, nedlho pred smrťou; bás. jeseň, podvečer, súmrak ž-a staroba; pren. cirk. ž-y svätých životopisy

hovor. to je jeho ž. úplne sa tomu venuje, je tomu oddaný; zviazať svoj ž. s niekým dostať sa do vzájomnej závislosti (najmä vydať sa, oženiť sa); zaviazať (sputnať) niekomu ž. obmedziť v činnosti, zamedziť rozvoj, zbaviť slobodného konania ap.; zlomiť niekomu ž. urobiť nešťastným, biednym ap.; mať ž. za sebou (pred sebou) byťstarý (byť ešte mladý);

6. proces, do ktorého je zaradená živá bytosť (obyč. človek); skutočnosť, realita: ž. býva ťažký, tvrdý, neľútostný, nemilosrdný, macošský; vedabyť spätá so ž-om; umenie je odraz ž-a; pravdivé (falošné) zobrazovanie ž-a; študovať, učiť sa pre ž.; odniesť si zo školy niečo do ž-a, vedieť vedomosti využiť v ž-e; byť dobre pripravený do ž-a, dobre poznať ž.; vyznať sa v ž-e; uplatniť sa v ž-e; mať nejaký názor na ž. (okolo seba); písať pre ž.; ž. vyvracia nereálne plány; brať ž., ako prichádza; brať ž. z ľahšej stránky; využiť, čo ž. dobrého (príjemného) ponúka; vychutnávať ž.; nečakať veľa od ž-a; prítomný, súčasný, povojnový ž.

škola ž-a činnosť al. prostredie poskytujúce potrebné skúsenosti pre prax; uviesť, uvádzať, vniesť, vnášať niečo do ž-a, presadiť, presadzovať do ž-a realizovať uskutočniť, uskutočňovať; bás: povíchrica, cval, let, prúd, chod, rytmus ž-a; krútňavy, víry, hlbočiny ž-a životný proces, životné dianie (napr. búrlivé, prudké, záludné ap.); údery ž-a nepríjemné, tragické udalosti, zásahy; dary ž-a príjemné stránky; ísť, kráčať, putovať ž-om žiť; ž. plynie, letí, tečie, nezastavuje sa obrazné vyjadrenie časového činiteľa; trochu expr. prebíjať sa ž-om; biť sa so ž-om prekonávať životné ťažkosti; vstúpiť do ž-a začať sa samostatne zúčastňovať životného diania (o mladých ľuďoch, ktorí prechádzajú napr. po skončení štúdia do praxe); utekať, ujsť zo ž-a uťahovať sa, utiahnuť sa do ústrania, prestávať, prestať byť aktívny (najmä vo verejnom živote); byť na periférii ž-a; byť mimo ž-a byť v ústraní; nebyť aktívny (najmä vo verejnom ž-e); zocelený, ostrieľaný, vybitý ap. ž-om skúsený, majúci veľa životných skúseností; vyradený zo ž-a ktorý pre niečo nemôže vyvíjať aktívnu činnosť (napr. pre chorobu, pre morálne chyby ap.); zlomený ž-om o človeku, ktorý podľahol životným ťažkostiam; byť poznačený ž-om o znakoch, ktoré prezrádzajú, podľa ktorých možno usúdiť, čo človek (obyč. ťažkého, zlého) prežil;

7. spôsob, ako niekto žije; spôsob, okolnosti žitia: vzorný, pokojný, radostný, bezstarostný, veselý ž.; pohnutý, búrlivý ž.; biedny, hovor. nanič, expr. psí, mrcha ž.; hýrivý, nákladný, nemravný, ľachtikársky, záhalčivý ž.; mať ľahký, ťažký, šťastný, tvrdý ž.; prázdny, bezcieľny ž.; voľný, neviazaný ž.; žiť osamelým, kolektívnym ž-om; začať nový, slobodný, plnší ž.; kočovný, túlavý ž.; bohumilý, pobožný, kresťanský ž.; žiť svojským, svojráznym ž-om; mládenecký, staromládenecký ž.; sedavý ž.; primitívny ž.; nočný ž.; dedinský, mestský, kláštorný, námornícky, vojenský, úradnícky, študentský ž.; aký život, taká smrť (porek.); žobrácky ž. biedny; otrocký ž. neslobodný (často i o ťažkej práci);

8. osobitná (jedna) stránka činnosti al. prejavov človeka al. spoločnosti, činnosť v istom smere, prejavy istého druhu: verejný, spoločenský, rodinný, súkromný, privátny ž.; telesný, zmyslový, pohlavný, vnútorný, duchovný, duševný, citový, psychický ž.; politický, hospodársky, obchodný, vedecký, kultúrny, hudobný, literárny, výtvarný ž.;

9. čas, za ktorý ej organizmus (spravidla ľudský) živý, žitie so zreteľom na trvanie v čase: stráviť niekde celý ž., prežiť pol ž-a na dedine; v živote som to nepočul nikdy; (ťažko) pracovať cez celý ž.; rozhodnúť sa na celý ž., mať niečoho dosť na celý ž.; zapamätať si niečo na celý ž.; Za život (žena) napradie a natká dlhočižné rífy šťastia. (Tat.) Tomáš cestoval vlakom po prvý raz v živote. (Zúb.); krátky, dlhý ž.; expr. matuzalemský ž. veľmi dlhý; pitie a fajčenie skracuje ž.; za otcovho ž-a kým otec žil;

pren. (o veciach) trvanie v neporušenom stave: drevo vo vlhku nemá dlhý ž.; Krátky bol život bystriny, asi o pol hodiny vrátila sa do väčšej rieky. (Vaj.)

10. hovor. životné potreby, živobytie: Tam na (dedine) lacnejší život, ale tvrdá, znojná práca. (Taj.);

živôtik1 i živôtček, -a m. zdrob. expr.: Bojí sa o svoj mladý živôtik. (Gab.)


život2, -a m. zjemn. brucho: Kolenom ho kopla do života. (Skal.) Ani veľmi nevykríkla, hoci ju zaklalo v živote. (Heč.) Život sa jej chudine dvíha (Hor.) je v druhom stave.

mať požehnaný, plný (nár. hrubý) ž. byť samodruhá

Morfologický analyzátor

život podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) život; (bez) života; (k) životu; (vidím) život; (o) živote; (so) životom;

(štyri) životy; (bez) životov; (k) životom; (vidím) životy; (o) životoch; (so) životmi;

život
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) život
G (bez) života
D (k) životu
A (vidím) život
L (o) živote
I (so) životom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) životy
G (bez) životov
D (k) životom
A (vidím) životy
L (o) životoch
I (so) životmi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1644 Nový Život DS/TA bratisl. 1960 zlúč. o. Vojtechovce, Eliášovce a Tonkovce (1940 pričl. o. Malý Mager; 1955 vyčl. o. Bellova Ves) do o. Nový Život.
1960– Nový Život
Vojtechovce: 1773 Beel-Vatta, 1786 Bél-Watta, 1808 Bél-Vata, 1863 Belvatta, 18731907 Bélvatta, 19131920, 19381945 Bélvata, 19271938, 19451948 Bél-Vata, 19481960 Vojtechovce
Eliášovce: 1773 Illésháza, 1786 Illéschhása, 1808 Illyésháza, Illésháza, 18631948 Illésháza, 19481960 Eliášovce
Tonkovce: 18631948 Tonkháza, 19481960 Tonkovce
Malý Mager: 1773 Kis-Magyar, Klein-Magendorff, 1786 Klein-Magendorf, Kisch-Magyar, 1808 Kis-Magyar, Klein-Magendorf, 18631913, 19381940 Kismagyar, 1920 Kleinmagendorf, 19271938 Malý Mager, Kis-Magyar
Život p. Nový Život

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci NOVÝ ŽIVOT (okr. DUNAJSKÁ STREDA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HORVÁTH 59×; HORVÁTHOVÁ 46×; NAGYOVÁ 43×; FARKAS 40×; NAGY 39×; FARKASOVÁ 35×; RIGÓOVÁ 28×; NÉMETH 27×; RIGÓ 26×; NÉMETHOVÁ 22×; SZABÓ 22×; VARGA 20×; MÉSZÁROSOVÁ 20×; RAJCSÁNYIOVÁ 19×; DANIS 18×; TÓTHOVÁ 18×; VARGOVÁ 18×; BOGNÁROVÁ 18×; RAJCSÁNYI 17×; KISS 17×; MÉSZÁROS 16×; BOGNÁR 15×; SZABÓOVÁ 15×; NYÁRSIK 15×; KISSOVÁ 15×; KUCZMANOVÁ 15×; DANISOVÁ 14×; BUDAYOVÁ 14×; BUDAY 13×; MÉRY 13×; KUCZMAN 13×; HOLOCSYOVÁ 12×; DEÁK 12×; CSÉFALVAYOVÁ 12×; TÓTH 12×; SÁRKÖZI 11×; SÁRKÖZIOVÁ 11×; MOLNÁR 11×; HOBOT 10×; RAZGYEL 10×; RÁCZ 9×; UJVÁRY 9×; NYÁRSIKOVÁ 9×; RÁCZOVÁ 9×; MÉRYOVÁ 9×; VÍGH 9×; RAZGYELOVÁ 9×; BITTERA 9×; BITTEROVÁ 9×; HOBOTOVÁ 9×; KOVÁCS 9×; VÍGHOVÁ 8×; MOLNÁROVÁ 8×; SKUBYOVÁ 8×; HOLOCSY 8×; BAZSALOVICS 8×; DANIŠ 8×; SKUBY 8×; KOVÁCSOVÁ 8×; DEÁKOVÁ 8×; MEZZEI 8×; BAZSALOVICSOVÁ 7×; BANKÓ 7×; OROŠOVÁ 7×; TAKÁCSOVÁ 7×; KIŠŠOVÁ 7×; UJVÁRIOVÁ 7×; KIŠŠ 7×; VÉGH 6×; BÖGIOVÁ 6×; KVARDOVÁ 6×; CSÉFALVAY 6×; OROŠ 6×; MEZZEIOVÁ 6×; SILL 6×; BOTHOVÁ 6×; BÖGI 6×; KOZICS 6×; SZÉNÁSI 6×; KOLLÁTH 6×; BALLOVÁ 6×; HEGYI 6×; SZLANICSKA 6×; PONGRÁCZOVÁ 5×; ÚJVÁRI 5×; SILLOVÁ 5×; TAKÁCS 5×; DUDUCZ 5×; SZÉNÁSIOVÁ 5×; FEKETE 5×; DANIŠOVÁ 5×; LENGYEL 5×; STIM 5×; KOLLÁTHOVÁ 5×; DUDUCZOVÁ 5×; MÓZSIOVÁ 5×; BOTLÓ 5×; SZIGLOVÁ 5×; HEGYIOVÁ 5×; POLOMA 5×; RIGOVÁ 5×; KÁSOVÁ 5×; VÉGHOVÁ 5×; MUZSLAYOVÁ 5×; ÚJVÁRIOVÁ 5×; UJVÁRI 4×; MÓZSI 4×; SZABADOS 4×; ÉRSEK 4×; CZÍFFERY 4×; LENGYELOVÁ 4×; KOPINOVÁ 4×; MUZSLAY 4×; BANYÁKOVÁ 4×; SIMON 4×; HOLUBICKÁ 4×; SIMKÓ 4×; SÁTOR 4×; SZABOVÁ 4×; MÓZESOVÁ 4×; ZSIGMONDOVÁ 4×; KMOTRIKOVÁ 4×; ZSIGMOND 4×; MOROVIKOVÁ 4×; HEGEDÜSOVÁ 4×; STRAŇOVSKÁ 4×; HOLUBICKÝ 4×; BOTLÓOVÁ 4×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor