živoriť nedok.
1. (o ľuďoch) žiť v núdzi; žiť v zlých podmienkach: biedne ž.; ž. na periférii
2. (o rastlinách, veciach ap.) jestvovať v zlých podmienkach, nerozvíjať sa: vinič v nepripravenej pôde iba ž-í; satira dlho u nás ž-la
živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu
živoriť, -í, -ia nedok. trochu expr. biedne, v núdzi žiť, mať zlé životné podmienky (obyč. o ľuďoch); zle rásť, nerozvíjať sa (o rastlinách v zlých podmienkach): Mal nakuknúť do diery pastierne, kde žil alebo živoril Juro Prehradzian s kŕdľom svojho potomstva. (Fr. Kráľ) Tie tvoje ovčičky živoria, Stanko? (Tim.) Živorenie nie je život. (Škult.) Živorí (strom bez vlahy), chápe sa, a napokon predsa len uschne. (Kuk.) Zemiaky, fazuľa a kapusta živoria v tôni stromov. (Ondr.);
pren. nerozvíjať sa, neprosperovať, stagnovať: literatúra, organizácia, podnik živorí; národný život živoril; duševne, kultúrne ž.