Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

živobytie -ia s.

1. životné potreby, hmotné zabezpečenie, obživa: zarábať si na ž., prostriedky na ž.

2. zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb: hľadať si ž. v továrňach

3. spôsob života; životná úroveň: zaistiť si dobré, pohodlné ž.

4. hovor. potraviny: priniesť ž. na celý týždeň

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
živobytie ‑ia s.

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2


zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: hľadať si živobytieprácarobota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z robotymiesto: byť bez miestaživnosť: krajčírska, stolárska živnosťhovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnaniepráca: išiel za svojou prácourobota: rybačka je jeho najmilšia robota


živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie • obživa: prostriedky na živobytie, obživuhovor. chlieb: zarábať si na chliebexistencia (základné hmotné potreby)

2. p. jedlo 1 3. p. zamestnanie 1, práca 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

živobytie, -ia str.

1. hmotné zabezpečenie, existenčné, životné potreby: zarábať si na ž., starať sa o niečie ž.; prostriedky na ž.; lacné, drahé ž.; Ide rovno, bez ohľadu na zákony, na trest, aby dosiahla to, čo potrebuje na živobytie. (Urb.) Zarobíme si sotva na holé živobytie. (Zúb.)

2. potraviny: Pamätáte sa na poslednú vojnu? Živobytia nik nemal dostatok, iba kulak Pšenko. (Laz.) Viezol pre partizánov živobytie. (Laz.)

3. povolanie, zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb: Blázon! Ktože dnes pracuje? Ľahšie živobytie si treba nájsť. (Stod.)

4. trochu zastar. spôsob života, život: Živobytie toto oslabilo jej sily. (Taj.); neporiadne, bezbožné ž.; Ich živobytie bolo tiež tak zariadené ako ho mali ich rodičia. (Jégé)

5. trochu zastar. život, jestvovanie: ešte za matkinho živobytia (Vans.); (Maco) si ešte za jej živobytia druhú ženu hľadal. (Taj.) Ah, aké živobytie toto moje! Nie, nehodno ani deravý groš. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

živobytie podstatné meno, stredný rod

(jedno) živobytie; (bez) živobytia; (k) živobytiu; (vidím) živobytie; (o) živobytí; (so) živobytím;

(tri) živobytia; (bez) živobytí; (k) živobytiam; (vidím) živobytia; (o) živobytiach; (so) živobytiami;

živobytie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) živobytie
G (bez) živobytia
D (k) živobytiu
A (vidím) živobytie
L (o) živobytí
I (so) živobytím
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) živobytia
G (bez) živobytí
D (k) živobytiam
A (vidím) živobytia
L (o) živobytiach
I (so) živobytiami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor