Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

živobytie -ia s.

1. životné potreby, hmotné zabezpečenie, obživa: zarábať si na ž., prostriedky na ž.

2. zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb: hľadať si ž. v továrňach

3. spôsob života; životná úroveň: zaistiť si dobré, pohodlné ž.

4. hovor. potraviny: priniesť ž. na celý týždeň

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
živobytie ‑ia s.

živobytie -tia s.

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2


zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: hľadať si živobytieprácarobota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z robotymiesto: byť bez miestaživnosť: krajčírska, stolárska živnosťhovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnaniepráca: išiel za svojou prácourobota: rybačka je jeho najmilšia robota


živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie • obživa: prostriedky na živobytie, obživuhovor. chlieb: zarábať si na chliebexistencia (základné hmotné potreby)

2. p. jedlo 1 3. p. zamestnanie 1, práca 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

živobytie, -ia str.

1. hmotné zabezpečenie, existenčné, životné potreby: zarábať si na ž., starať sa o niečie ž.; prostriedky na ž.; lacné, drahé ž.; Ide rovno, bez ohľadu na zákony, na trest, aby dosiahla to, čo potrebuje na živobytie. (Urb.) Zarobíme si sotva na holé živobytie. (Zúb.)

2. potraviny: Pamätáte sa na poslednú vojnu? Živobytia nik nemal dostatok, iba kulak Pšenko. (Laz.) Viezol pre partizánov živobytie. (Laz.)

3. povolanie, zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb: Blázon! Ktože dnes pracuje? Ľahšie živobytie si treba nájsť. (Stod.)

4. trochu zastar. spôsob života, život: Živobytie toto oslabilo jej sily. (Taj.); neporiadne, bezbožné ž.; Ich živobytie bolo tiež tak zariadené ako ho mali ich rodičia. (Jégé)

5. trochu zastar. život, jestvovanie: ešte za matkinho živobytia (Vans.); (Maco) si ešte za jej živobytia druhú ženu hľadal. (Taj.) Ah, aké živobytie toto moje! Nie, nehodno ani deravý groš. (Kuk.)

živobytie [-í] s, zried živobyt m
1. žitie, život, jestvovanie: wino sem predala za casu ziwobity meho manzella geden sudek (KRUPINA 1684); pan Imrich Dubraviczky w roku 34. sweho ziwobyti na suchoty zemrel (PONIKY 1726); za neglepssu w ziwobiti meg rozum regulu (GŠ 1758); vivacitas: dluhe ziwobytj, dluhy ziwot (KS 1763); cas žiwobiti lidskeho naproti wecnosti prirownanj prjliss kratky a mali gest (VP 1764); vita superstes: ziwobytj vel ziwobyt (PD 18. st)
2. spôsob života, život: rozumie on tu cestu duchownu srdce lidskeho anebo zjwobity krestanskeho (CS 18. st)

živobytie
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) živobytie
G (bez) živobytia
D (k) živobytiu
A (vidím) živobytie
L (o) živobytí
I (so) živobytím
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) živobytia
G (bez) živobytí
D (k) živobytiam
A (vidím) živobytia
L (o) živobytiach
I (so) živobytiami
na živobytie a zdroje de subsistance et des ressources
na živobytie, odbornú prípravu de subsistance, de formation
na živobytie pre zdravotne postihnutých de subsistance pour handicapés
svojich výdavkov na živobytie ses frais de subsistance
udržateľné živobytie, hospodársky rast subsistance durable, de croissance économique

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu