Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

živý

I. príd.

1. kt. prejavuje znaky života, žijúci, op. mŕtvy: ž. človek, tvor, organizmus; ž-á príroda rastliny a živočíchy; ž. plot urobený z hustých kríkov, stromov; ž-á váha, hmotnosť neusmrtených zvierat; ž. terč človek al. zviera slúžiace ako terč; ž-á → reťaz; biol. ž-á hmota protoplazma;

pren. ž. štít (nevinný) človek použitý na zabránenie útoku

2. stále pôsobiaci, trvajúci; aktuálny: ž. odkaz, ž-á problematika, otázka; mať niečo v ž-ej pamäti; lingv.: ž. jazyk kt. sa stále používa a vyvíja, op. mŕtvy; ž. slovotvorný typ produktívny

3. temperamentný, pohyblivý; bystrý: ž-é dieťa, ž-á gestikulácia; ž. pohyb, tanec; mať ž-é oči

4. rušný, frekventovaný: ž-á ulica, križovatka

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou, intenzívny, silný; čulý: ž. rozhovor, ž-á zábava; ž. ohlas, kontakt; mať o niečo ž. záujem

6. (o farbách) jasný (význ. 6), ostrý, pestrý: látka so ž-mi farbami;

pren. vykresliť, opísať niečo ž-mi farbami plasticky, zaujímavo

7. (o veciach) ktorému pripisujeme isté znaky života (obyč. pohyb): ž. kútik miesto na pracovisku ap., kde sa pestujú rastliny al. chovajú živočíchy; elektrotech. ž-é súčiastky stroja kt. sú pod elektr. prúdom; typ. ž-é záhlavie nadpis v hlave stránky so stručným údajom o jej obsahu; ž-é vysielanie vysielané priamo, nie zo záznamu; hovor. ž-é striebro ortuť i fraz. veľmi pohyblivý človek, obyč. dieťa

8. názorný, pútavý, dynamický: ž. štýl, sloh, ž-é rozprávanie; ž-é vyučovanie, ž. príklad; ž. styk priamy, osobný al. písomný; ž-é slovo hovorené

9. skutočný (význ. 1), reálny, verný: ž-á predstava, mať ž. sen; mať ž. dôkaz o niečom; ž-á prítomnosť

● živá kronika pamätník mnohých udalostí; nebyť už medzi ž-mi nežiť; expr.: pre ž-ého boha! zvolanie; ani za ž. svet, ani za ž-ého boha v nijakom prípade; neprejde tadiaľ ani ž-á noha nikto; nebolo, niet tam ani ž-ej duše nikoho; ž-á duša sa o tom nedozvie nikto; expr. ž-á mŕtvola nezdravo vyzerajúci človek; byť ako ž-é striebro čulý, neposedný; kniž. nielen samým chlebom je človek ž.;

za živa → zaživa;

na živo → naživo;

živo prísl. k 1, 3, 5, 6, 8, 9 i vetná prísl.: ž. narodené dieťa, op. mŕtvo; ž. sa pohybovať, ž. sa zaujímať; ž. sfarbený; ž. rozprávať; ž. si predstavovať; na ulici bolo ž.;

živosť -i ž. k 2 – 6, 8, 9

II. živý m. žijúci človek;

živé s. hovor. pri poranení krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: zaťať, zarezať do živého i fraz. dotknúť sa podstatnej, citlivej veci

živo¹ prísl.

1. bystro, rýchlo: ž. sa pohybovať; Vykrúca si fúzy a živo gestikuluje. (Al.) Chlapci zažmurkali živo očiskami. (Pláv.)

2. energicky, intenzívne; čulo: ž. sa o niečo zaujímať, ž. sa na niečo spytovať, ž. si s niekým písať, ž. s niekým polemizovať;

3. rušne: ž. sa zabávať; Tam bolo dosť živo. (Kuk.) V tábore živo, spev, muzika. (J. Kráľ)

4. pestro, ostro, jasne (o farbách): ž. sfarbené kvety; ž. červený, že. zelený;

5. dynamicky; pútavo, zaujímavo: ž. niečo opisovať, ž. vyrozprávať nejakú príhodu; ž. napísaná poviedka;

6. jasne, zreteľne; verne podľa skutočnosti: ž. si niečo predstaviť; No výraz jeho tvári zachoval si živo a verne. (Vaj.) Živo sa rozpomína na svoje mladé časy. (Taj.)

7. zried. v živom stave: ž. narodené dieťa;

živosť, -ti ž.

živo² čast.

1. hovor. (pre všetky rody a obe čísla, zried. živa pre j. č. ž.) má zovšeobecňujúci a zdôrazňujúci význam ako nesamostatná častica -koľvek: Dával, čo len živo, žiadalo sa ktorej. (Dobš.) Čo len živa chceš, hneď bude na stole. (Dobš.)

2. nár. načisto, vôbec: Neznám živo, kde šabľa skapala. (Dobš.)