Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

živý

I. príd.

1. kt. prejavuje znaky života, žijúci, op. mŕtvy: ž. človek, tvor, organizmus; ž-á príroda rastliny a živočíchy; ž. plot urobený z hustých kríkov, stromov; ž-á váha, hmotnosť neusmrtených zvierat; ž. terč človek al. zviera slúžiace ako terč; ž-á → reťaz; biol. ž-á hmota protoplazma;

pren. ž. štít (nevinný) človek použitý na zabránenie útoku

2. stále pôsobiaci, trvajúci; aktuálny: ž. odkaz, ž-á problematika, otázka; mať niečo v ž-ej pamäti; lingv.: ž. jazyk kt. sa stále používa a vyvíja, op. mŕtvy; ž. slovotvorný typ produktívny

3. temperamentný, pohyblivý; bystrý: ž-é dieťa, ž-á gestikulácia; ž. pohyb, tanec; mať ž-é oči

4. rušný, frekventovaný: ž-á ulica, križovatka

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou, intenzívny, silný; čulý: ž. rozhovor, ž-á zábava; ž. ohlas, kontakt; mať o niečo ž. záujem

6. (o farbách) jasný (význ. 6), ostrý, pestrý: látka so ž-mi farbami;

pren. vykresliť, opísať niečo ž-mi farbami plasticky, zaujímavo

7. (o veciach) ktorému pripisujeme isté znaky života (obyč. pohyb): ž. kútik miesto na pracovisku ap., kde sa pestujú rastliny al. chovajú živočíchy; elektrotech. ž-é súčiastky stroja kt. sú pod elektr. prúdom; typ. ž-é záhlavie nadpis v hlave stránky so stručným údajom o jej obsahu; ž-é vysielanie vysielané priamo, nie zo záznamu; hovor. ž-é striebro ortuť i fraz. veľmi pohyblivý človek, obyč. dieťa

8. názorný, pútavý, dynamický: ž. štýl, sloh, ž-é rozprávanie; ž-é vyučovanie, ž. príklad; ž. styk priamy, osobný al. písomný; ž-é slovo hovorené

9. skutočný (význ. 1), reálny, verný: ž-á predstava, mať ž. sen; mať ž. dôkaz o niečom; ž-á prítomnosť

● živá kronika pamätník mnohých udalostí; nebyť už medzi ž-mi nežiť; expr.: pre ž-ého boha! zvolanie; ani za ž. svet, ani za ž-ého boha v nijakom prípade; neprejde tadiaľ ani ž-á noha nikto; nebolo, niet tam ani ž-ej duše nikoho; ž-á duša sa o tom nedozvie nikto; expr. ž-á mŕtvola nezdravo vyzerajúci človek; byť ako ž-é striebro čulý, neposedný; kniž. nielen samým chlebom je človek ž.;

za živa → zaživa;

na živo → naživo;

živo prísl. k 1, 3, 5, 6, 8, 9 i vetná prísl.: ž. narodené dieťa, op. mŕtvo; ž. sa pohybovať, ž. sa zaujímať; ž. sfarbený; ž. rozprávať; ž. si predstavovať; na ulici bolo ž.;

živosť -i ž. k 2 – 6, 8, 9

II. živý m. žijúci človek;

živé s. hovor. pri poranení krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: zaťať, zarezať do živého i fraz. dotknúť sa podstatnej, citlivej veci

naživo, pís. i na živo prísl.

živo 2. st. živšie prísl.

naživo, pís. i na živo prísl. 1. ▶ v reálnom čase, v priamom prenose, nie zo záznamu, priamo: n. vysielať slávnostný ceremoniál; sledovať v televízii n. štart rakety do vesmíru; odvysielať n. polnočný ohňostroj; Dňa 11. mája 1956 sa pokusne uskutočnilo prvé vysielanie programu na živo v Technickom múzeu v Košiciach. [P. Žigo a kol.]
2. ▶ s priamou, osobnou účasťou, bezprostredne, nie sprostredkovane: stretnúť n. známeho herca; obdivovať koncert obľúbenej skupiny n.; Prvý raz naživo počuje češtinu. [V. Šikulová]; Uvidím olympiádu na živo. [Šp 2009]
3. ▶ (o spevákoch, hudobných skupinách) bez vopred nahratého zvukového záznamu, bez plejbeku: spievať, hrať n.; dnes už veľa kapiel nenahráva n.

živo¹ prísl.

1. bystro, rýchlo: ž. sa pohybovať; Vykrúca si fúzy a živo gestikuluje. (Al.) Chlapci zažmurkali živo očiskami. (Pláv.)

2. energicky, intenzívne; čulo: ž. sa o niečo zaujímať, ž. sa na niečo spytovať, ž. si s niekým písať, ž. s niekým polemizovať;

3. rušne: ž. sa zabávať; Tam bolo dosť živo. (Kuk.) V tábore živo, spev, muzika. (J. Kráľ)

4. pestro, ostro, jasne (o farbách): ž. sfarbené kvety; ž. červený, že. zelený;

5. dynamicky; pútavo, zaujímavo: ž. niečo opisovať, ž. vyrozprávať nejakú príhodu; ž. napísaná poviedka;

6. jasne, zreteľne; verne podľa skutočnosti: ž. si niečo predstaviť; No výraz jeho tvári zachoval si živo a verne. (Vaj.) Živo sa rozpomína na svoje mladé časy. (Taj.)

7. zried. v živom stave: ž. narodené dieťa;

živosť, -ti ž.

živo² čast.

1. hovor. (pre všetky rody a obe čísla, zried. živa pre j. č. ž.) má zovšeobecňujúci a zdôrazňujúci význam ako nesamostatná častica -koľvek: Dával, čo len živo, žiadalo sa ktorej. (Dobš.) Čo len živa chceš, hneď bude na stole. (Dobš.)

2. nár. načisto, vôbec: Neznám živo, kde šabľa skapala. (Dobš.)

živý príd majúci znaky života, žijúci: dokud bude žiwy Lampert, ma užywaty po polowiczy lazu (OČOVÁ 1596); vegetus: zdrawy, žiwy; vivus: žiwy, zdrawy (KS 1763); podle urizeni wečnj maudrosti, jedno každe stworeni žiwe rozmnožene býti žáda (VOv 1779); budeme prinuceni po svete se rozprchnut, aby sme živi byti mohli (PODLUŽANY 1797 LP); swine z wahy sweg, kteru žiwa mela, zabita ssestu casstku utraca (PR 18. st);
x. pren iconica statua: obraz žiwy; iconicus: žiwe wiobrazeny (KS 1763) vyobrazenie svätého
L. ž-á voda oživujúca: viva aqva: žiwa woda; vivens fluvius: žiwég wodi pramen (KS 1763); ž-é striebro chem ortuť: hydrargyrum: žiwe strjbro (KS 1763); poklad aby brzo nassel, wezmi žiwe stribro a polož do lampi a naleg na to olege a chod na misto, kde by sy se nazdal o pokladu (RG 18. st); ž-ý chlieb náb hostia: sam Krystus žiwim chlebem w neg gest (DuH 1723); byť ž. žiť: supervivo: žiwy sem (KS 1763); byť ž. s niekým s kým žiť s niekým (v manželstve): wolil bich s nu žjw biti do mogeg a geg smrti (AD 18. st); ž-ý oheň síra: ssadwaser, ziwy ohen, to gest prisada (OCh 17. st); žiwy ohen, polny cesnak a vpecenje wagce spolu vtri (PL 1787); ž-ý vlas med choroba podobná rakovine, ktorú spôsobuje červ strunovec zool Gordius aquaticus cicavica, zožierajúci červ: cancer morbum: zywe wlasy (PG 1656); phagedaena: wred aneb žiwy wlas, čerw, ktery seba až do kosti wgjdá, item rak, wlčy nemoc (KS 1763); živo, žive prísl
1. v živom stave: in omni memoria: gak ziwo (KS 1763); živo, žive prísl gak to gest strassna wec, bit ziwo spalenim (DS 1795)
2. skutočne: degž nam wssem žiwe weriti a z milosti te prigati (CC 1655)
3. jasne, zreteľne: on charakter kterjch wiobraziti mjnj, ziwe sobe predstawuge (PT 1796)
4. zaujímavo, pútavo: o predesslem prwniho sweta wodu witopeny, y buducim tohoto ohnem wipaleni ziwe wiprawugu (Le 1730)
5. veselo: och, tu srdce wo mne hned wolnejssje bije, hned ziwejssje zije, na kridlach pesnicki lehko mi je (LPo 18. st); na/v žive, za živa prísl výraz v živom stave, pri živote: die 21. may kupil sem mrenu na ziwe (ŽILINA 1717); vivarium: kde člowek negake zwjrata w žiwe drži; vivos aliqvos comburere: za žiwa nekterych spáliti (KS 1763); kdo by Karakotta, sspanielskych zbognjku wudce prozradil a k nemu w ziwe dowedel (StN 1785); subst ž. m žijúci človek: mnohy toho nezna žiwy, jak sau prospessne žihlawy (MBF 1721); ž-é s poranené krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: kdy mu sedlo kožu do žiwyho zoderje, vtluč bazowje gahodki, s smotanu smjssag, tjm ranu potjerag (o koňoch) (PL 1787); obnow mu do žiweho, ostrihag sersty okolo rany (o koňoch) (RG 18. st)