živiteľ -a mn. -ia m. kto poskytuje živobytie: ž. rodiny;
živiteľka -y -liek ž.;
živiteľský príd.
živiteľ, -a, mn. č. -lia m. kto živí niekoho, kto sa stará o niečie živobytie, kto poskytuje niekomu živobytie: ž. rodiny; Živitelia mi zahynuli, pán notár, piati synovia, všetci v tejto prekliatej vojne. (Ondr.);
biol. organizmus poskytujúci životné podmienky inému organizmu, hostiteľ;
pren. činiteľ udržujúci, podporujúci, napomáhajúci niečo: ž. tradícií je ľud; Vy živitelia nádeje budúcich čias. (Roy);
živiteľka, -y, -liek ž.: Jedinú kravičku, živiteľku, mi berú! (Fr. Kráľ) Jemu bola roľa viac ako živiteľkou, on ju i srdcom rád videl. (Vaj.); pren. Literatúra mohla byť jedine živiteľkou národnosti. (Škult.);
živiteľský príd.: ž-á povinnosť
(jedna) živiteľka; (bez) živiteľky; (k) živiteľke; (vidím) živiteľku; (hej) živiteľka!; (o) živiteľke; (so) živiteľkou;
(tri) živiteľky; (bez) živiteliek; (k) živiteľkám; (vidím) živiteľky; (hej) živiteľky!; (o) živiteľkách; (so) živiteľkami;