Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

živiť nedok.

1. dávať potravu, kŕmiť, chovať: ž. dieťa, ž. mláďa mliekom; dobre ž-ený človek

2. starať sa o živobytie, vyživovať: ž. rodinu, matku

3. udržiavať (význ. 2), posilňovať: ž. nádej, túžbu

lepšie ho je → šatiť ako ž.

// živiť sa

1. prijímať ako potravu: ž. sa mäsom, mliekom; húsenice sa ž-ia listami

2. zaopatrovať si prostriedky na živobytie: ž. sa prácou svojich rúk, ž-l sa z dedičstva

3. čerpať podnety, udržiavať sa: naša literatúra sa ž-í tradíciou, ž. sa nádejou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
živiť ‑í ‑ia nedok.; živiť sa

chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1


jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašouhovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmikniž. sýtiťnasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkamiexpr.: pchaťnapchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkminár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať husživiť: Čím živíte rybky v akváriu?obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť konedojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiacplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava


žiť 1. byť v stave života • byť naživebyť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živýdýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchaťhovor.: existovaťjestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje

2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostnevychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantnýzastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v rajihovor. existovať: naučiť sa spolu existovaťmať savodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobreexpr. poživkávať si (príjemne si žiť)

3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodkuhovor.: jestvovaťexistovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?

4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa


živiť sa 1. p. žiť 3 2. p. jesť 1


živiť 1. starať sa o živobytie niekoho, poskytovať výživu, hmotne niekoho zaopatrovať • vyživovať: živí, vyživuje veľkú rodinuchovaťopatrovať: chová, opatruje aj svojich rodičovstarať sa (finančne): stará sa o matkuvydržiavaťvydržovať (hospodársky zaopatrovať): vydržiava dosť veľkú domácnosťkniž. sýtiť: sýti hladné krky

2. dodávať silu, aby niečo nezaniklo • udržiavaťposilňovať: živia, udržiavajú, posilňujú v nás nádej na lepší život; živiť, udržiavať oheň; posilňovala ma myšlienka na odpor

3. p. kŕmiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

živiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo čím) dávať, poskytovať niekomu, niečomu potravu, jedlo, chovať, kŕmiť: ž. dieťa, mláďa chlebom, mliekom; Treba o jedny ústa menej živiť a prácu pokončíte. (Jégé); dobre živený človek, slabo živený dobytok; To je odrazená voda, ktorá len mlynské koleso krúti, ale rybiek neživí. (Vaj.)

2. (koho) starať sa o niečie živobytie, hmotne niekoho zabezpečovať; ž. matku (Podj.); remeslo živí (Kuk.); Keby nie jazyk, zomrela by od hladu, ten ju živí. (Kuk.)

3. (čo, koho čím)ú udržiavať, nedať zaniknúť; posilňovať: ž. dobrú náladu; ž. v niekom nádej na lepšie časy; ž. v sebe túžbu po niečom; Na kozube horel ohník, ktorý živil Ján polienkami dreva. (Zúb.) Kto živil nádej, keď slnká zapadali? (Lajč.) Živila by nás myšlienka: „Nie sme sami na svete.“ (Al.)

Nech ťa pánboh živí! Boh ťa živ! arch. želanie všetkého dobrého, zdaru, zdravia; vyslovenie vďaky; prípitok: Verte, každé lúčenie bolí. Boh vás živ! (Al.) Boh ťa živ na ozdobu srbského národa. (Kal.) Nech boh živí kom pániu! (J. Kráľ);

opak. živievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 vyživiť, k 2, 34 i uživiť

|| živiť sa

1. (čím) prijímať ako potravu, jedlo: niektoré zvieratá sa živia rastlinnou potravou; (Zlatovláska) jahodami a korienkami živila sa. (Dobš.)

2. (čím, z čoho) zaopatrovať si životné potreby, hmotne sa zabezpečovať: ž. sa statočnou prácou; Udržoval s latinskou a gréckou gramatikou styky dôverné, živiac sa v Prahe skoro iba hodinami. (Kuk.) Živili sa z toho, že chodili na púte a tam žobrali. (Taj.); ž. sa holými rukami (z holých rúk) svojou vlastnou (obyč. ťažkou fyzickou) prácou; ž. sa perom literárnou, spisovateľskou činnosťou;

3. (čím, z čoho) čerpať z niečoho podnety, popudy; udržiavať sa: naša literatúra sa živí pokrokovými tradíciami nášho národa; Nekonečno požiera nekonečno a harmónia sa živí harmóniou. (Min.) Prečo by nemohol prekonať seba, svoju osobnú nespratnosť, najmä keď sa z onej nelásky živila? (A. Mat.) ž. sa nádejou na lepšie časy ukájať sa, veriť, dúfať v lepšie časy;

opak. živievať sa, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 vyživiť sa i uživiť sa

Morfologický analyzátor

živiť nedokonavé sloveso
(ja) živím VKesa+; (ty) živíš VKesb+; (on, ona, ono) živí VKesc+; (my) živíme VKepa+; (vy) živíte VKepb+; (oni, ony) živia VKepc+;

(ja som, ty si, on) živil VLesam+; (ona) živila VLesaf+; (ono) živilo VLesan+; (oni, ony) živili VLepah+;
(ty) živ! VMesb+; (my) živme! VMepa+; (vy) živte! VMepb+;
(nejako) živiac VHe+;
žiwiť žiwiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor