živiť nedok.
1. dávať potravu, kŕmiť, chovať: ž. dieťa, ž. mláďa mliekom; dobre ž-ený človek
2. starať sa o živobytie, vyživovať: ž. rodinu, matku
3. udržiavať (význ. 2), posilňovať: ž. nádej, túžbu
● lepšie ho je → šatiť ako ž.
// živiť sa
1. prijímať ako potravu: ž. sa mäsom, mliekom; húsenice sa ž-ia listami
2. zaopatrovať si prostriedky na živobytie: ž. sa prácou svojich rúk, ž-l sa z dedičstva
3. čerpať podnety, udržiavať sa: naša literatúra sa ž-í tradíciou, ž. sa nádejou
chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkom • pestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včely • expr. piplať sa • nár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatka • expr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)
2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťa • živiť: živiť mláďa mliekom • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rok • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľa • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchať • napchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom
3. p. živiť 1
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašou • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmi • kniž. sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkami • expr.: pchať • napchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkmi • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať hus • živiť: Čím živíte rybky v akváriu? • obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť kone • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiac • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava
žiť 1. byť v stave života • byť nažive • byť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živý • dýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchať • hovor.: existovať • jestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje
2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostne • vychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantný • zastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v raji • hovor. existovať: naučiť sa spolu existovať • mať sa • vodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobre • expr. poživkávať si (príjemne si žiť)
3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodku • hovor.: jestvovať • existovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?
4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa
živiť sa 1. p. žiť 3 2. p. jesť 1
živiť 1. starať sa o živobytie niekoho, poskytovať výživu, hmotne niekoho zaopatrovať • vyživovať: živí, vyživuje veľkú rodinu • chovať • opatrovať: chová, opatruje aj svojich rodičov • starať sa (finančne): stará sa o matku • vydržiavať • vydržovať (hospodársky zaopatrovať): vydržiava dosť veľkú domácnosť • kniž. sýtiť: sýti hladné krky
2. dodávať silu, aby niečo nezaniklo • udržiavať • posilňovať: živia, udržiavajú, posilňujú v nás nádej na lepší život; živiť, udržiavať oheň; posilňovala ma myšlienka na odpor
3. p. kŕmiť
živiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo čím) dávať, poskytovať niekomu, niečomu potravu, jedlo, chovať, kŕmiť: ž. dieťa, mláďa chlebom, mliekom; Treba o jedny ústa menej živiť a prácu pokončíte. (Jégé); dobre živený človek, slabo živený dobytok; To je odrazená voda, ktorá len mlynské koleso krúti, ale rybiek neživí. (Vaj.)
2. (koho) starať sa o niečie živobytie, hmotne niekoho zabezpečovať; ž. matku (Podj.); remeslo živí (Kuk.); Keby nie jazyk, zomrela by od hladu, ten ju živí. (Kuk.)
3. (čo, koho čím)ú udržiavať, nedať zaniknúť; posilňovať: ž. dobrú náladu; ž. v niekom nádej na lepšie časy; ž. v sebe túžbu po niečom; Na kozube horel ohník, ktorý živil Ján polienkami dreva. (Zúb.) Kto živil nádej, keď slnká zapadali? (Lajč.) Živila by nás myšlienka: „Nie sme sami na svete.“ (Al.)
● Nech ťa pánboh živí! Boh ťa živ! arch. želanie všetkého dobrého, zdaru, zdravia; vyslovenie vďaky; prípitok: Verte, každé lúčenie bolí. Boh vás živ! (Al.) Boh ťa živ na ozdobu srbského národa. (Kal.) Nech boh živí kom pániu! (J. Kráľ);
opak. živievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 vyživiť, k 2, 34 i uživiť
|| živiť sa
1. (čím) prijímať ako potravu, jedlo: niektoré zvieratá sa živia rastlinnou potravou; (Zlatovláska) jahodami a korienkami živila sa. (Dobš.)
2. (čím, z čoho) zaopatrovať si životné potreby, hmotne sa zabezpečovať: ž. sa statočnou prácou; Udržoval s latinskou a gréckou gramatikou styky dôverné, živiac sa v Prahe skoro iba hodinami. (Kuk.) Živili sa z toho, že chodili na púte a tam žobrali. (Taj.); ž. sa holými rukami (z holých rúk) svojou vlastnou (obyč. ťažkou fyzickou) prácou; ž. sa perom literárnou, spisovateľskou činnosťou;
3. (čím, z čoho) čerpať z niečoho podnety, popudy; udržiavať sa: naša literatúra sa živí pokrokovými tradíciami nášho národa; Nekonečno požiera nekonečno a harmónia sa živí harmóniou. (Min.) Prečo by nemohol prekonať seba, svoju osobnú nespratnosť, najmä keď sa z onej nelásky živila? (A. Mat.) ž. sa nádejou na lepšie časy ukájať sa, veriť, dúfať v lepšie časy;
opak. živievať sa, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 vyživiť sa i uživiť sa