živiť nedok.
1. dávať potravu, kŕmiť, chovať: ž. dieťa, ž. mláďa mliekom; dobre ž-ený človek
2. starať sa o živobytie, vyživovať: ž. rodinu, matku
3. udržiavať (význ. 2), posilňovať: ž. nádej, túžbu
● lepšie ho je → šatiť ako ž.
// živiť sa
1. prijímať ako potravu: ž. sa mäsom, mliekom; húsenice sa ž-ia listami
2. zaopatrovať si prostriedky na živobytie: ž. sa prácou svojich rúk, ž-l sa z dedičstva
3. čerpať podnety, udržiavať sa: naša literatúra sa ž-í tradíciou, ž. sa nádejou
živiť sa živí sa živia sa živ sa! živil sa živiac sa živiaci sa živenie sa nedok.
živiť živí živia živ! živil živiac živiaci živený živenie nedok.
chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkom • pestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včely • expr. piplať sa • nár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatka • expr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)
2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťa • živiť: živiť mláďa mliekom • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rok • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľa • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchať • napchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom
3. p. živiť 1
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašou • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmi • kniž. sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkami • expr.: pchať • napchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkmi • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať hus • živiť: Čím živíte rybky v akváriu? • obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť kone • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiac • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava
žiť 1. byť v stave života • byť nažive • byť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živý • dýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchať • hovor.: existovať • jestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje
2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostne • vychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantný • zastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v raji • hovor. existovať: naučiť sa spolu existovať • mať sa • vodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobre • expr. poživkávať si (príjemne si žiť)
3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodku • hovor.: jestvovať • existovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?
4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa
živiť sa 1. p. žiť 3 2. p. jesť 1
živiť 1. starať sa o živobytie niekoho, poskytovať výživu, hmotne niekoho zaopatrovať • vyživovať: živí, vyživuje veľkú rodinu • chovať • opatrovať: chová, opatruje aj svojich rodičov • starať sa (finančne): stará sa o matku • vydržiavať • vydržovať (hospodársky zaopatrovať): vydržiava dosť veľkú domácnosť • kniž. sýtiť: sýti hladné krky
2. dodávať silu, aby niečo nezaniklo • udržiavať • posilňovať: živia, udržiavajú, posilňujú v nás nádej na lepší život; živiť, udržiavať oheň; posilňovala ma myšlienka na odpor
3. p. kŕmiť
živiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo čím) dávať, poskytovať niekomu, niečomu potravu, jedlo, chovať, kŕmiť: ž. dieťa, mláďa chlebom, mliekom; Treba o jedny ústa menej živiť a prácu pokončíte. (Jégé); dobre živený človek, slabo živený dobytok; To je odrazená voda, ktorá len mlynské koleso krúti, ale rybiek neživí. (Vaj.)
2. (koho) starať sa o niečie živobytie, hmotne niekoho zabezpečovať; ž. matku (Podj.); remeslo živí (Kuk.); Keby nie jazyk, zomrela by od hladu, ten ju živí. (Kuk.)
3. (čo, koho čím)ú udržiavať, nedať zaniknúť; posilňovať: ž. dobrú náladu; ž. v niekom nádej na lepšie časy; ž. v sebe túžbu po niečom; Na kozube horel ohník, ktorý živil Ján polienkami dreva. (Zúb.) Kto živil nádej, keď slnká zapadali? (Lajč.) Živila by nás myšlienka: „Nie sme sami na svete.“ (Al.)
● Nech ťa pánboh živí! Boh ťa živ! arch. želanie všetkého dobrého, zdaru, zdravia; vyslovenie vďaky; prípitok: Verte, každé lúčenie bolí. Boh vás živ! (Al.) Boh ťa živ na ozdobu srbského národa. (Kal.) Nech boh živí kom pániu! (J. Kráľ);
opak. živievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 vyživiť, k 2, 34 i uživiť
|| živiť sa
1. (čím) prijímať ako potravu, jedlo: niektoré zvieratá sa živia rastlinnou potravou; (Zlatovláska) jahodami a korienkami živila sa. (Dobš.)
2. (čím, z čoho) zaopatrovať si životné potreby, hmotne sa zabezpečovať: ž. sa statočnou prácou; Udržoval s latinskou a gréckou gramatikou styky dôverné, živiac sa v Prahe skoro iba hodinami. (Kuk.) Živili sa z toho, že chodili na púte a tam žobrali. (Taj.); ž. sa holými rukami (z holých rúk) svojou vlastnou (obyč. ťažkou fyzickou) prácou; ž. sa perom literárnou, spisovateľskou činnosťou;
3. (čím, z čoho) čerpať z niečoho podnety, popudy; udržiavať sa: naša literatúra sa živí pokrokovými tradíciami nášho národa; Nekonečno požiera nekonečno a harmónia sa živí harmóniou. (Min.) Prečo by nemohol prekonať seba, svoju osobnú nespratnosť, najmä keď sa z onej nelásky živila? (A. Mat.) ž. sa nádejou na lepšie časy ukájať sa, veriť, dúfať v lepšie časy;
opak. živievať sa, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 vyživiť sa i uživiť sa
živiť ndk 1. koho, čo poskytovať potravu, jedlo niekomu; chovať kŕmiť niekoho: ja bych ženu, ditky, čelatku, mohl žjwit bez nedostatku (PoP 1723-24); alo: žiwym, krmim (AS 1728); nutrio: chowám, krmjm, žiwjm (KS 1763); gak sem mohla, tak sem y geho, y sama seba žiwila (LIPTOV 1767); alo: žiwjm, odchowáwam (CL 1777); ja pak, abich pravdu viznal, samího seba ťežce živim (BR 1785) 2. koho starať sa o živobytie niekoho, hmotne zabezpečovať niekoho: Pan Buh nasse potomki žiwiti bude (PREŠOV 1603); (Boh) gest ten, kteri nas stworil a y stworenych každodenne žiwi, ostriha ay opatruge (MS 1758); sustendo: podpjrám, chowám, žiwjm (KS 1763); ga od sweg mladosti meg chudobneg matki na pomoci som bila a gu žiwila (PONIKY 18. st); ž. sa ndk 1. kŕmiť sa: kane a krkawec žiwi se z mrcinau (OP 1685); člowek potrebu ma na nerozumne howada, aby gegych massem se žywil (PP 1734); thor žiwi se z missami a ptakami a negwiceg ze slepicami; kone se zbožim a z rostlinami žiwga a čim wiceg pigu, tim wiceg žeru (PR 18. st) 2. starať sa o svoje živobytie: (majstri) wicze žiwity se, nežly bohatnuty aby bily žadostiwy (TRENČÍN 1579); onen pak gest člowek sprostnj, chudobni, stari, nema se čim žiwiti (SP 1696); skrze žebrotu po dobrich lidech musely sme se žiwit (PREČÍN 1728); manžele nemagi geden druheho na cty hanety, nibrž poctiwe se spolu žiwity (Le 1730); sprawedliwu ručnj pracu se žiwj (PP 1734); facio: žiwjm se nečjm; mendico: žebrotu se žiwjm (KS 1763); tento se žiwí s maluwanim, tamten s pečenim, treti s nessenim ťarchy (AP 1771); Anna N., stara dewka, ze žebranim se žiwy (PREŠOV 1784) L. ž. sa rukami zabezpečovať si živobytie telesnou prácou: Misso pak Krcho po zanechani odbitku len toliko rukami sa žiwi (L. JÁN 1785); ž. sa z holých rúk iba telesnou prácou: toliko s holych ruk živit se musime (Ľ. ULICA 1774 LP); ž. sa z bolestnej práce svojich rúk veľmi ťažkou prácou: remeselnycy z bolestne pracze ruku swych zywyty se obyčeg magu (B. ĎARMOTY 1730); živievať sa frekv k 2: hospodar bil a že len zo služieb a z wimlatkow se žiwiewal (FOLKUŠOVÁ 1731)