Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

žito -a s.

1. základná obilnina pestovaná pre zrno na výrobu múky (v záp. polovici Slovenska pšenica, vo vých. polovici raž)

2. zrno tejto obilniny

● hodiť → flintu do ž-a;

žitný príd.: ž-á múka a) pšeničná b) ražná; ž-á pálenka ražná;

žitko -a s. zdrob. expr.

žito, -a str.

1. kraj. raž: kosiť, siať, zvážať, mlátiť ž.; Žita málo sejeme a pšenica je bielou vranou na našich roličkách. (Fr. Kráľ)

● hovor. hodiť (zahodiť) flintu (pušku, šabľu, meč, zbraň) do ž-a prestať bojovať, vzdať sa, prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; mlátiť (zmlátiť) niekoho ako ž. veľmi biť (zbiť);

2. kraj. pšenica: Vedel, aké majú žitá a raže. (Zgur.)

3. nár. turecké ž. kukurica;

žitný príd. kraj.

1. ražný: čierny ž. chlieb; ž-á pálenka, ž-á káva;

2. pšeničný: Akejže vám (múky), žitnej, či ražnej? (Tim.);

žitko, -a, zried. i žitečko, -a str. zdrob. expr.

(jedno) žito; (bez) žita; (k) žitu; (vidím) žito; (hej) žito!; (o) žite; (so) žitom;

(dve) žitá; (bez) žít; (k) žitám; (vidím) žitá; (hej) žitá!; (o) žitách; (so) žitami;