žito -a s.
1. základná obilnina pestovaná pre zrno na výrobu múky (v záp. polovici Slovenska pšenica, vo vých. polovici raž)
2. zrno tejto obilniny
● hodiť → flintu do ž-a;
žitný príd.: ž-á múka a) pšeničná b) ražná; ž-á pálenka ražná;
žitko -a s. zdrob. expr.
pšenica obilnina s klasmi červenohnedých zŕn; tieto zrná ako základ pri výrobe múky • žito (územne obmedzené): pestovať pšenicu, žito; vrece pšenice, žita
raž obilnina s klasmi sivastých zŕn v dvoch radoch a kratšími osťami; tieto zrná ako základ pri výrobe múky • žito (územne obmedzené): siať raž, žito; vagón raže, žita
žito 1. p. pšenica 2. p. raž
žito, -a str.
1. kraj. raž: kosiť, siať, zvážať, mlátiť ž.; Žita málo sejeme a pšenica je bielou vranou na našich roličkách. (Fr. Kráľ)
● hovor. hodiť (zahodiť) flintu (pušku, šabľu, meč, zbraň) do ž-a prestať bojovať, vzdať sa, prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; mlátiť (zmlátiť) niekoho ako ž. veľmi biť (zbiť);
2. kraj. pšenica: Vedel, aké majú žitá a raže. (Zgur.)
3. nár. turecké ž. kukurica;
žitný príd. kraj.
1. ražný: čierny ž. chlieb; ž-á pálenka, ž-á káva;
2. pšeničný: Akejže vám (múky), žitnej, či ražnej? (Tim.);
žitko, -a, zried. i žitečko, -a str. zdrob. expr.
(jedno) žito; (bez) žita; (k) žitu; (vidím) žito; (hej) žito!; (o) žite; (so) žitom;
(štyri) žitá; (bez) žít; (k) žitám; (vidím) žitá; (hej) žitá!; (o) žitách; (so) žitami;