žito -a s.
1. základná obilnina pestovaná pre zrno na výrobu múky (v záp. polovici Slovenska pšenica, vo vých. polovici raž)
2. zrno tejto obilniny
● hodiť → flintu do ž-a;
žitný príd.: ž-á múka a) pšeničná b) ražná; ž-á pálenka ražná;
žitko -a s. zdrob. expr.
žito žita s.
pšenica obilnina s klasmi červenohnedých zŕn; tieto zrná ako základ pri výrobe múky • žito (územne obmedzené): pestovať pšenicu, žito; vrece pšenice, žita
raž obilnina s klasmi sivastých zŕn v dvoch radoch a kratšími osťami; tieto zrná ako základ pri výrobe múky • žito (územne obmedzené): siať raž, žito; vagón raže, žita
žito 1. p. pšenica 2. p. raž
žito, -a str.
1. kraj. raž: kosiť, siať, zvážať, mlátiť ž.; Žita málo sejeme a pšenica je bielou vranou na našich roličkách. (Fr. Kráľ)
● hovor. hodiť (zahodiť) flintu (pušku, šabľu, meč, zbraň) do ž-a prestať bojovať, vzdať sa, prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; mlátiť (zmlátiť) niekoho ako ž. veľmi biť (zbiť);
2. kraj. pšenica: Vedel, aké majú žitá a raže. (Zgur.)
3. nár. turecké ž. kukurica;
žitný príd. kraj.
1. ražný: čierny ž. chlieb; ž-á pálenka, ž-á káva;
2. pšeničný: Akejže vám (múky), žitnej, či ražnej? (Tim.);
žitko, -a, zried. i žitečko, -a str. zdrob. expr.
žitko p. žito
žito s 1. obilie, obilnina na výrobu múky: poroucim Orsule na gednem fleku niznim zito (ŽK 1473); chudym lidem sskodu welku podielali v zytach i v ynnych vieczech, zie ten dobytek za to nestogy (D. VODA 1538 SLL); item dwa tlky, item žita holiho sedem cztwrtien (ZVOLEN 1596 E); kdy ge zatwa prjtomna, do zreljch zit se wpusstagj zency neb koscy; abi od kukole nebily udusene zita (KoB 1666); takze slanynu, smotanu a zito kradla (KRUPINA 1694) gakekolwek semeno segu, takowe owoce wezmu, kdo sege žito, wezme žito, kdo sege owes, nech očekawa owes (SSt 1742) 2. raž siata bot Secale cereale: nektere objlij roste na steble, yako pssenice, zito (ress) a gecmen (garec) (OP 1685); zustalo tess žita, muky, strowy, cesnaku, krumplou a susseneho owocja (PUKANEC 1742); olyra: žito aneb rež (KS 1763); pssenica mnohorazj se zrodi na žito aneb kukol, kdis se do neurodneg a zle zrobeneg zeme sege (PR 18. st) 3. pšenica bot Triticum: granosum triticum: zrnaté žito (PD 18. st); x. pren pri hroznem súdu Pána plewi sa od zita oddelowat budu (BlR 18. st) dobrí od zlých L. jarné ž. jariny: setanium: garny žito (KS 1763); ozimné ž. oziminy: na takowjch ozimnjch žitach geho statok tam pristihnuti (BYTČA 1744); turecké, indické ž. bot a. kukurica siata Zea mays: obilj gsau riskassa, tenkel, proso, pohanka, turecke, neb indicke žito (KoB 1666) b. mednička Melica: melica: turecke žito (KS 1763); žitný, žitový príd k 1: culmi cereales seu mergites: snopi žitne; spicula: klasek, zitna hlawicka (KS 1763); zasegem ga zitny klas, chytim te ga, siwa holubicka w kratky cas (AD 1770); abi si pigakowj wina zhnussenost učinil, dag mu take wino piti, w kterem se gesster aneb wegca sowge warili aneb do ktereho se kwet zitni močil (PR 18. st) L. ž-á ruža vlčí mak: phenion: žitna ruža (KS 1763); k 2: secale: mjssanica zitna; secalitius: zitny, z zitneg múki; spelta: zitna krupica (KS 1763); piwo pssenicne milsse a hutnegssj gest, omnohe ale lepssj, gestli se mu prida 1/3 zitoweho zrna (PR 18. st); k 3: triticeus: žitny, alij psseničny; tritici flos: múka zitna (KS 1763); triticeus: zitny (PD 18. st); žitko dem k 1: žitko zasgate nam pan zanechal (D. STRHÁRE 1756); povedal si, že ma wezmess, ked za humny zitko zežness (AD 18. st)