žila, -y, -žíl ž.
1. trubica v tele, ktorou prúdi krv, krvná cesta (obyč. hrubšia a často viditeľná pod kožou): v ž-ách prúdi krv; poraniť, prerezať si ž-u; prerezať (podrezať) si ž-y o samovražde; ž-y na čele, na krku, na sluchách, na rukách mu nabehli, navreli (krvou) zväčšili objem, vystúpili, stali sa zreteľne viditeľnými; expr. ž-y ako motúzy (ako povrazy, ako palce) hrubé, viditeľné; dostať injekciu do ž-y; zlatá žila hemoroidy; kŕčové ž-y trombóza; vápenatenie žíl skleróza;
anat. cieva, ktorou prúdi odkysličená krv späť do srdca, véna: spánková ž., konečníková ž., žalúdková ž.; seknút (pustiť) ž-u, zried. i ž-ou (človeku al. zvieraťu) otvoriť, nabodnúť žilu s liečebným cieľom (najmä v minulosti), pren. expr. citeľne niekoho poškodiť (najmä pripraviť ho o veľa peňazí, majetku ap.)
● krv mu tuhne (mrzne) v ž-ách (od strachu, od hrôzy ap.) o mimoriadne silnom, prudkom pocite strachu, hrôzy ap.; krv sa mu zastavila v ž-ách (od strachu, od hrôzy) zdúpnel, zmeravel od strachu, od hrôzy ap.; zvrela (zovrela, vzkypela, spenila sa) mu krv v ž-ách o silnom, prudkom pocite zlosti, rozhorčenia ap.; do žíl mu nabehla (natiekla, vliala sa) zlosť, vášeň ap. zachvátila ho zlosť, vášeň ap.; v-ách mu koluje prudká, bujná, ohnivá (otcovská, zemianska ap.) krv je prudký, bujný, ohnivý (má otcovu povahu, je zemianskeho rodu ap.); naliať niekomu sily, smelosti, ohňa ap. do žíl povzbudiť, oduševniť, nadchnúť ho; hovor. nájsť niekomu (sladkú) ž-u, vedieť niekomu ž-u, trafiť niekomu na ž-u vedieť vystihnúť, na čo je niekto citlivý; podviazať niečomu ž-y znemožniť, zamedziť ďlší rozvoj; stiecť zo žíl vykrvácať; hovor. nemať krv v ž-ách, posmeš. mať vodu (cmar) v ž-ách nebyť vášnivý, zápalistý; o človeku, ktorého nič nevzruší; hovor. mať básnickú (poetickú) ž-u byť básnicky nadaný;
2. geol. trhlina v hornine vyplnená inou horninou. rudná ž., ž. uhlia, zlatonosná ž.; Po niekoľkotýždňovej námahe široká zlatá žila sa zablyšťala. (Hor.)
3. el. tech. vodič elektrického prúdu vo viacprameňovom kábli;
4. hovor. šľacha: Vie natiahnuť nohu alebo ruku, keď žila ponad žilu preskočí. (Kuk.) Naťahovať žily bolo Fomovi potrebou. (Jes-á) Skutočný hlavatý Hlavaj, ktorý ako žila premáhal všetko, čo mu do cesty prišlo (Urb.) bol húževnatý, odolný.
5. hovor. samčí pohlavný úd, najmä býčí;
6. korbáč, býkovec: Na tých treba poriadnu palicu alebo žilu. (Tomašč.) Vrtík na tieto výpravy brával si žilu, o pružnosti ktorej boli by mohli povedať všeličo najmä policajti. (Urb.);
žilný i žilový príd.: ž-y (na lícach, v očiach ap.); ž-y na listoch cievne zväzky; leštený kameň s čiernymi ž-ami so žilkovitými útvarmi v štruktúre
● (všetky) ž-y mu hrajú, rozihrali sa mu (zaihrali mu) ž-y, každá ž. v ňom hrá je bujný, plný energie, má chuť na vystrájanie, na bujarú zábavu; hovor. nájsť niekomu (sladkú) ž-u, trafiť niekomu na ž-u, vedieť niekomu ž-u vystihnúť, na čo je niekto citlivý; ž-y niet v ňom dobrej je celkom zlý; nepohla sa mu (v ňom) ani ž., nepohol ani ž-ou bol (ostal) celkom pokojný;
žilôčka, -y, -čok zdrob. expr.
žilový p. žila