žihadlo -a -diel s. obranný a útočný orgán niekt. hmyzu na bodnutie a vstreknutie jedu: včelie, osie ž., pichnúť ž-om;
pren. ž. satiry, výsmechu
● mať jazyk ako ž. ostrý; je ako ž. vrtký, čulý;
žihadlový príd.;
žihadielko -a -lok s. zdrob.
žihadlo -la -diel s.
žihadlo, -a, -diel (n ár. i žihalo, -a, -hál) str.
1. obranný al. útočný orgán niektorých druhov hmyzu (napr. včiel a ôs) uspôsobený na bodnutie a obyč. i na súčasné vstreknutie jedu: včelie, osie ž.; Jej slová pichajú ako žihadlo včely (Tim.) sú ostré, britké; kosa, britva ap. ostrá ako ž. veľmi ostrá;
pren. symbol ostrosti, britkosti: ž. satiry, ž. výsmechu, vtipu; reč samé ž. (Tim.); mať jazyk ako ž., pichať jazykom ako ž-om ostro, britko rozprávať;
2. zried. hadie jedové orgány al. hadí jazyk: Oživujú hada na svojich prsiach, ktorý vo vhodnej chvíli vpustí žihadlo priamo do srdca. (Fig.) Vložil do úst žihadlo múdreho hada. (Škult.);
žihadielko, -a, -lok str. zdrob. expr.
žihadlo s bodavý orgán hmyzu: srssne a osi ostre, ano welmy ostre žihadlo magj (KoB 1666); ze lwa pochadza ukrutnost a žihadlo z hada (GŠ 1758); spiculum: wčely žihadlo (KS 1763); (mučeník) od žihadel much a komáru ssčjpani prinucen byl od wiry odstupiti (VP 1764); medwet gednim učinkem wssecku gegich (včeliu prácu) pram zezere, nedbagice na zwuk, na zichadla, s kterimi sa newinne wčely brana (SJ 18. st); x. pren Krystus otworyl wericym kralowstwj nebeske, premoha žihadlo smrty (PP 1734) smrť; poznate negostregsse swedomj wasseho žjhadla (ŽP 1788) hlas svedomia F. ten wečyte neprytelstwo proti sobe plodi, ktery často ze žihadlem gako srssen chodi (GV 1755) o zlostnom človeku; y wčela ma swe žyhadlo, y owečka swug hnew (CS 18. st) každý sa niekedy môže nahnevať