žihľava -y -liav ž. pŕhľava (význ. 1)
● → mráz ž-u nespáli; → dotkla sa ž. plota;
žihľavový príd.: ž. výťažok
žihľava -vy -liav ž.
pŕhľava rastlina s pŕhlivými chĺpkami (bot. Urtica) • žihľava: uvariť si čaj z pŕhľavy, žihľavy
žihľava p. pŕhľava
žihľava, -y, -liav ž. rastlina so žihavými chĺpkami spôsobujúcimi pri dotyku pálčivú bolesť; pŕhľava; bot. ž. dvojdomá (Urtica dioica)
● hovor.: mráz ž-u nespáli zlému al. húževnatému máločo uškodí; do ž-y hromy nebijú bezvýznamného, malého sa zlé nedotkne; žart dotkla sa ž. plota o veľmi vzdialenom príbuzenstve: Ale horký vaša krstná, Pánboh vie, kto ju odriekal. Dotkla sa žihľava plota. Ale to sa už takí ľudia nájdu, a po bohu sme všetci rodina. (Taj.);
žihľavový príd. zo žihľavy: ž. špenát; ž-é vrece, ž-á tkanina, ž-é vlákna;
žihľavka1, -y, -viek ž. zdrob. expr. malá, mladá žihľava
žihľava ž pŕhliaca rastlina, pŕhľava bot ž. dvojdomá Urtica dioica: na žihlawu pastierowy Yanowi den 85 (ZVOLEN 1602); urtica: žjhlawa, koprjwa (ASl 1740); mnohy toho nezna žiwy, jak su prospessne žihlawy (MBF 1721); od zlych zelin, od zyhlawy wipleta zahrada y weselost, y urodu spusobuge rada (GV 1755); urtica: žihlawa (KS 1763); chyt kapauna, ossklub mu brucho a potom dobre žihlawau naprlj (StN 1785) L. ž. smradľavá bot hluchavka Lamium: lamium: mrtwa kopriwa aneb žjhlawa smradlawa (KS 1763) F. to co ma žjhlawu byti, z mladi počjna prhliti (SiN 1678) vychovávať treba od útleho veku; žihľavný, žihľavový príd: žihlawny ručnik priedkowaty (MELČICE 1611); 6 funtou žihlavoveho korene (VK 1764); telo swe s reťazami, nopkami zihlawnymi a s ginym sslahanjm trápila (WP 1768); -ôčka [-ečka] dem: auleolus: žihlawečka (KS 1763)