Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

žiarlivý príd. kt. žiarli; svedčiaci o tejto vlastnosti: ž. manžel, ž-á milenka; ž. pohľad; je žiarlivý na prednosti druhých

□ byť ž. žiarliť;

žiarlivo prísl.;

žiarlivosť -i ž.

žiarlivý príd.

1. prehnane, úzkostlivo, chorobne sa bojaci, strachujúci o niečiu priazeň, lásku, o stratu niečoho al. niekoho drahého, milovaného: ž. manžel, milenec; Mala muža nesmierne žiarlivého. (Tim.) Ak je Maďar žiarlivý na svoju reč a národnosť, Slovák tiež. (Vlč.)

2. závistlivý, závidiaci niekomu úspech al. prednosť: Vyprevádzali ho žialivé a výsmešné pohľady mladíkov, ktorým odvádzal spoločnicu. (Fr. Kráľ) byť ž. na niečie úspechy, schopnosti, prednosti;

žiarlivo prísl. so žiarlivosťou prejavujúc žiarlivosť: Oborí sa na dievča žiarlivo. (Tim.); ž. bdieť nad niečím úzkostlivo;

žiarlivosť, -ti ž.

1. prehnaný, úzkostlivý, chorobný strach o niečiu priazeň, lásku, o stratu niekoho al. niečoho milovaného, drahého. Nahovárala si, že nie zo žiarlivosti robí mu výčitky, ale bojujúc za svoje rodinné blaho. (Jégé)

2. závisť voči niekomu pre jeho úspechy, prednosti (často pri súperení): Medzi týmito vládami bola veľká žiarlivosť o prvenstvo. (Jes.)

(jedna) žiarlivosť; (bez) žiarlivosti; (k) žiarlivosti; (vidím) žiarlivosť; (hej) žiarlivosť!; (o) žiarlivosti; (so) žiarlivosťou;

(tri) žiarlivosti; (bez) žiarlivostí; (k) žiarlivostiam; (vidím) žiarlivosti; (hej) žiarlivosti!; (o) žiarlivostiach; (so) žiarlivosťami;