Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

žiak -a mn. -ci m.

1. kto chodí do zákl. al. stred. školy, kurzu ap.: dobrý, zlý, usilovný ž., ž. 1. triedy, ž. ľudovej školy umenia

2. člen najmladšej časti tel. a šport. organizácie (do 14 rokov): mladší, starší ž-i

3. odchovanec, stúpenec, vyznávač: ž-i Ľ. Štúra, Metodovi ž-i;

žiačka -y -čok ž.;

žiacky príd. i prísl.: ž. lístok; ž-a knižka informujúca o prospechu, správaní ap.;

žiactvo -a s. hromad. žiaci;

žiačik -a mn. -ovia m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žiak ‑a mn. ‑ci m.; žiačka ‑y ‑čok ž.; žiacky príd. i prísl.; žiactvo ‑a s.; žiačik ‑a mn. ‑ovia m.

žiak -ka pl. N žiaci G -kov m.

-ak/1466416±892 2.35: substantíva m. živ. N sg. 23122→22889
+616
−652
vojak/3793 žiak/3415→3340
+138
−106
Poliak/1569 drak/1058 rak/916→1037
+84
−65
sedliak/695 Novak/632 spolužiak/606 Spišiak/599 Žiak/464→538
+106
−138
diviak/479→512
+33
−21
Biľak/512 synak/452 zabijak/412 úbožiak/403 Lajčiak/373 (94/6356)

pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho • nasledovateľnasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkovdedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičiaučeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učenícižiak: Metodovi žiaci

p. aj škola 2


stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokraciezástanca: bol zástancom nenásilných riešenínasledovateľnasledovníkpokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľovžiak: Metodovi žiaciodchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúravyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamuškola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova školapriaznivec: priaznivci hokejapriateľ: priateľ hudbypodporovateľ: podporovateľ umeniapren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochyfanúšikexpr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovanaexpr. kmotorzastar. straník (Jesenská)mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi


študent kto študuje na strednej al. vysokej škole: dobrý, priemerný študentposlucháč (vysokoškolský študent): poslucháč medicíny, architektúryštudujúci: študujúci popri zamestnanížiak (strednej školy) • vysokoškolák (vysokoškolský študent) • zastar. študiózus (Zúbek)zastar. univerzitant (Kukučín)


žiak 1. kto chodí do základnej al. strednej školy • školák: žiaci, školáci majú prázdninyštudent (žiak strednej školy): študenti maturujú v júni

2. p. stúpenec, pokračovateľ

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žiak, -a, mn. č. -ci m.

1. chlapec chodiac do školy (základnej al. strednej); školopovinný chlapec; študent: ž. prvej, druhej, ôsmej triedy; dobrý, usilovný, zlý, slabý ž.; Vyzerali ako skúšení žiaci pri exámene. (Pláv.)

2. odchovanec, stúpenec, nasledovník, vyznavač niekoho (obyč. vedca al. umelca): Metodovi žiaci; žiaci Ľ. Štúra; žiaci slávneho maliara; Ako skoro stal sa žiakom a nasledovníkom subtílneho egoistu! (Vaj.)

3. zastar. poslucháč vyššej školy (najmä v stredoveku): Nebolo na ňom (na peróne) cestujúcich: dvaja-traja sediaci, niekoľko večných žiakov. (Jégé);

žiacky príd. i prísl.: ž-a knižnica; ž-a knižka do ktorej sa pre informáciu rodičov zapisuje učivo, prospech a správanie žiaka; ž. vozeň, ž-e oddelenie vo vlaku pre žiakov; písať, odpovedať ž. ako žiak;

žiačik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr. žiak (obyč. v nižších triedach základnej školy): cítiť sa (stáť) pred niekým ako ž. o veľkom, neprimeranom rešpekte pred niekým

žáčik% p. žiak


žiacky p. žiak


žiačiček p. žiak


žiačik p. žiak


žiak [žia-, žá-] m kto chodí do školy: przi spisowanj žakom recordatij d 2 (ŽILINA 1585); pilny učedlnik, žak, podobny gest wčelam, ktere z rozličnjch kwijtkuw med zhromaždugj (OP 1685); gako učitel swe falessne učenj a bludy predklada, tak se gim od neho y žak učj (CO 17. st); kolačkuow žiakom, den 2 (ŽILINA 1709); w meste Lobanya takrečenem zustawali dwa sstudenti aneb žaci (MS 1749); discipulus: učedlnjk, žák; scholasticus: žák, učeň (KS 1763); a my žáci neboráci, na psotu, váláme se vždy po peci, to psota (Pie 18. st)
F. žak bez knjch chodjc do školy, hodj se potem past woly (SiN 1678) komu sa nechce učiť, nech ide voly pásť; nenj ten žgak chwali hoden, ktery neda osoh žgadnj o žiakovi, kt. sa nechce učiť; gako ostroha z leniweho kone činjwa richleho, tak prut od včjwa zleho a žaka ničemneho (Se 18. st); žiacky príd: facetiae oblitae latio: z žáckyma slowami pomyssané žerti; scholicus: žácky, sskolny; literarius: žácky, sskolny (KS 1763); ty sedlácke voly masári pobijú, ty žácke perečká nikda nezahynu (AD 1782); lepse zacke pero lez sedlacke voly (KC 1791); žiačik [žáček], žiačičok [žáčeček] dem: pilni žačkowe, uči se bedliwe, s knih hodnost dosahugi (BV 1652); P. B. Mogžisse, gako žačka sweho negprwnegssjho powolal k sobe na tu horu Sinai; ze swjmi žačkj nabožne spjwagj (LKa 1736); nuž obrezuge stromečky, ostry preceptor žačečky (DA 1751)

žiak
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) žiak dodal: — Povedal mi to jeden starší žiak . Fleming sa spýtal: — Ale prečo
G (bez) žiaka učiteľa, ktoré podporujú učenie žiaka . Tieto kompetencie zahrňujú tri
D (k) žiakovi rodinu. Úlohou učiteľa je poskytnúť žiakovi priestor a čas na získanie
A (vidím) žiaka hasiči z Fiľakova prichystali pre žiaka základnej školy prekvapenie.
L (o) žiakovi rástlo, povedala učiteľka o svojom žiakovi . Jeho matka zároveň prezradila,
I (so) žiakom rozhovorov medzi učiteľom a jediným žiakom , alebo najviac dvoma či troma
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) žiaci rastliny, kríky, trávy. Najmocnejší žiaci dohodia skalky ďaleko. Šesť kačíc
G (bez) žiakov rodičov ovplyvnia hodnotenie žiakov (a to nielen v súkromných školách),
D (k) žiakom a týmto podujatím chcú v škole žiakom pripomenúť obdobie svetovej
A (vidím) žiakov tento sen splnil. Pozvanie pre žiakov bolo trochu nečakané, preto musel
L (o) žiakoch je kladený dôraz na to, aby v žiakoch prebudil záujem o miestny región
I (so) žiakmi najmä starým mládencom, za žiakmi a žiačkami, čo sedeli cez deň

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SUJA-ŽIAK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
MARTIN, okr. MARTIN – 1×;
ZELENÉ (obec POLTÁR), okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 1×;

Priezvisko SUJA ŽIAK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
KRUŽNO, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 3×;
NIŽNÝ SKÁLNIK, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
RATKA, okr. LUČENEC – 1×;
RIMAVSKÁ SOBOTA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
RIMAVSKÉ JANOVCE, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko ŽIAK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 958×, celkový počet lokalít: 223, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KAMENEC POD VTÁČNIKOM, okr. PRIEVIDZA – 37×;
VÝCHODNÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 35×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 33×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 32×;
NEDEDZA, okr. ŽILINA – 27×;
LIPTOVSKÝ HRÁDOK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 26×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 26×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 23×;
ŽELEZNÁ BREZNICA, okr. ZVOLEN – 21×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 20×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

obrátil sa na svojich žiakov s'adressant à ses élèves
pracoval uprostred svojich žiakov travaillait au milieu de ses élèves
pre žiakov a študentov pour les élèves et étudiants
s profesormi a žiakmi avec les professeurs et les élèves
vojenská výchova žiakov sa l'éducation militaire des élèves se
z mojich žiakov našiel de mes élèves a trouvé
že vojenská výchova žiakov que l'éducation militaire des élèves
žiakov a ich učiteľov élèves et de leurs enseignants
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu