žiadosť -i ž.
1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada: ž. o byt, o prijatie; napísať, podať ž., vyhovieť ž-i; uvoľnili ho na vlastnú ž.
2. expr. silná túžba, žiadostivosť: oči sa jej zapálili ž-ou
túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po slobode • roztúženie • roztúženosť: ľúbostné roztúženie • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • expr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želanie • kniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidérium • zastar. žiadza • hlad: hlad po vzdelaní • smäd: smäd po umení • arch. žízeň • poet.: túha • tužoba (Hviezdoslav) • kniž. zastar. žiadba
žiadosť 1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada • požiadavka (naliehavá žiadosť): predniesť svoje žiadosti, požiadavky • požiadanie: urobil to na otcovo požiadanie • prosba (úctivá žiadosť): prosba o odpustenie • hist. prosbopis (úradná písomná žiadosť) • petícia (písomná žiadosť občanov): podať petíciu
2. p. túžba
žiadosť, -ti ž.
1. ústny al. písomný, úradný al. súkromný prejav, ktorým sa niečo žiada, požaduje: napísať, podať ž., ž. o prijatie do zamestnania, kolkovaná (nekolkovaná) ž., vyhovieť (nevyhovieť) ž-i; urobiť niečo na niečou (výslovnú) ž., mať malú (skromnú) ž.; Raz v kancelárii som tlmočil žiadosť mnohých zajatcov, aby nás pustili okúpať sa do rieky. (Jes.)
2. expr. silná túžba, žiadostivsoť; náruživosť, vášeň: Vinca už posvrbieva žiadosť za kinom. (Laz.) Na tvári vidno jej žiadosť ísť spať. (Tim.) Jeho oči sa zapálili žiadosťou. (Švant.)
(jedna) žiadosť; (bez) žiadosti; (k) žiadosti; (vidím) žiadosť; (hej) žiadosť!; (o) žiadosti; (so) žiadosťou;
(štyri) žiadosti; (bez) žiadostí; (k) žiadostiam; (vidím) žiadosti; (hej) žiadosti!; (o) žiadostiach; (so) žiadosťami;