Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

žiadať -a nedok.

1. predkladať žiadosť, nástojčivo chcieť, uplatňovať nárok, požadovať: ž. náhradu škody, ž. (riaditeľa) o prijatie do zamestnania; ž. od niekoho, aby splnil sľub; úctivo, dôrazne ž.; ž-ný tovar hľadaný; dosiahnuť ž-né výsledky očakávané

2. úctivo, zdvorilo predkladať žiadosť, pýtať, prosiť: ž. o pomoc, o radu; ž. dievča o ruku, ž. rodičov o ruku dcéry pýtať za manželku

3. i žiadať si kniž. vyžadovať (význ. 2): previnenie (si) ž-a trest

// žiadať sa

1. pociťovať potrebu, chcieť, túžiť: ž-lo sa mu vody; ž-a sa, aby prišli všetci; neos. ž-a sa mu piť

2. nástojčivo chcieť, požadovať: ž. sa do iného oddelenia, ž. sa von

// žiadať si želať si (význ. 1, 2), priať si: otec si ž-l vidieť deti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žiadať ‑a ‑ajú nedok.; žiadať sa; žiadať si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuťmať vôľužiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť saľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

p. aj túžiť


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovaťexistovaťbyťpretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajúkniž. perzistovaťostávaťneprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestávakniž. tlieťudržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sažiťdržať sa: tradície sa držia, žijúprebiehať: rozhovor prebieha už hodinu

2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sadržať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoruzotrvávaťkniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postojineustupovaťnezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitostinástojiťžiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas


vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov • požadovaťžiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomostihovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnostidožadovať sadomáhať savymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosťvynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanienárokovať sirobiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územiakniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku

2. prejavovať potrebu (o veciach) • potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahuvynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetínárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žiadať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, o čo, koho o čo, čo od koho, na kom) vyslovovať, predkladať (ústne al. písomne, úradne al. súkromne) nejakú žiadosť; dožadovať sa, domáhať sa niečoho; požadovať, chcieť niečo od niekoho: ž. náhradu za škodu, ž. záruku, vysvetlenie, ž. o prijatie do zamestnania, ž. o zvýšenie platu, o odpustenie trestu; ž. niekoho o ruku; dôrazne, snažne, úctivo niečo (o niečo) ž.; Len mi to sprav, o čo ťa žiadam. (Ráz.) Bola to zriedkavá žena, ktorá nehovorila ani vtedy, keď to od nej žiadali. (Ondr.) Odmeral, nastrihol a potom oddrapil žiadaný kus látky. (Čaj.) Možno žiadať od človeka, aby všetko vytrpel? (Gráf) Žiadať od nás niečo podobného je také bláznovstvo, ako žiadať, aby na breste rástli hrušky. (Fel.) Vieš, čo sa na mne žiada? (Kuk.)

2. (čo) vyžadovať (si) v zmysle primeranosti, nutnosti: Zlosť oklamaného boha jej ľudu lomcuje jej každým údom a žiada pomstu. (Vám.) (Žaloba) žiada trest pre tých, čo v plameň vrhli národy. (Len.)

3. zried. (čo komu) žičiť, želať: Žiadal som mu (Faustovi) zdaru pri hrdinskom čine. (Záb.) Žiadal mu (dieťaťu) smrť. (Tim.)

4. (najmä v zápornej podobe) hovor. (čo, čoho) mať nedostatok niečoho, trpieť núdzu v niečom: Záhonovci groša nežiadali a práve preto žili si slobodne, hojne. (Taj.);

opak. žiadavať, -a, -ajú;

dok. k 1 požiadať i zažiadať

|| žiadať si

1. (čo) vyslovovať, predkladať nejakú žiadosť, dožadovať sa niečoho, požadovať niečo: ž. si zvýšenie platu; Čajka si žiada slovo. (Laz.)

2. (čo, koho) chcieť, priať si, želať si: Takého si nikto do domu nežiada. (Jégé) Grečo sa veľmi ponáhľa, lebo starý Pacík si ho žiada vidieť. (Laz.)

3. (čo) vyžadovať si v zmysle primeranosti, nutnosti: problém si vyžiada riešenie; táto otázka si žiada pokojný, logický, nenásilný postup; Nohy si žiadali odpočinok po dlhom státí vo voze. (Fig.);

opak. žiadavať si, -a, -ajú;

dok. k 1 zažiadať si i požiadať si

|| žiadať sa

1. neos. (komu s neruč, čoho, zried. i koho i so spoj aby) pociťovať potrebu niečoho, chcieť niečo, túžiť po niečom: Dievčatku sa v takých chvíľach nijako nežiadalo byť vonku. (Janč.) Mne sa ani nežiadalo Magdušinej zábavy a pálenky. (Švant.) Tým viac sa jej potom vždy večer žiadalo Štefana. (Gab.) Mne sa tak žiadalo, aby zatíchla (streľba) aspoň na chvíľočku. (Jes.)

2. chcieť sa niekam dostať, domáhať sa niekam: Komu sa hlava krúti, ten nech sa ta ani nežiada. (Záb.) Zaležané údy žiadajú sa na čerstvé povetrie. (Záb.);

opak. žiadavať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 zažiadať sa

Morfologický analyzátor

žiadať nedokonavé sloveso
(ja) žiadam VKesa+; (ty) žiadaš VKesb+; (on, ona, ono) žiada VKesc+; (my) žiadame VKepa+; (vy) žiadate VKepb+; (oni, ony) žiadajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) žiadal VLesam+; (ona) žiadala VLesaf+; (ono) žiadalo VLesan+; (oni, ony) žiadali VLepah+;
(ty) žiadaj! VMesb+; (my) žiadajme! VMepa+; (vy) žiadajte! VMepb+;
(nejako) žiadajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor