žiaľny príd. vyjadrujúci, prejavujúci bôľ, žiaľ, zármutok; bôľny, bolestný, smutný. ž-a pieseň, ž. vzdych, ston, plač, ž-a zvesť, žespomienky; Žúrik urobil razom žiaľnu tvár. (Vaj.);
žiaľne, zried. i žiaľno prísl. bôľne, bolestne, smutne: žiaľne plakať, nariekať; žiaľno sa usmiať (Tim.);
žiaľno vetná prísl. (komu) so sponovým slovesom ľúto: Veď by človeku žiaľno bolo zostať na nedeľu v hore. (Ondr.) Veď ty musíš, Mara, vedieť, ako je materi žiaľno. (Laz.)