Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

žiaľ

I. -u m. veľký smútok, zármutok, žalosť: mať, pociťovať, premáhať ž.; plakať, piť od ž-u; zomrieť, pominúť sa, zmárniť sa od ž-u

● zalievať ž. piť; srdce mu puklo od ž-u utrápil sa

II. vetná prísl. vyj. postoj ľútosti k obsahu vety: (bolo) ž. na neho pozrieť

III. čast. vyj. poľutovanie, ľútosť, žiaľbohu, bohužiaľ: ž., dnes nemôžem prísť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

žiaľ ‑u m., vetná prísl. i čast.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)

žiaľ¹ p. smútok

žiaľ² vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohu • bohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minuli • nanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičia • škoda: škoda, mali ste sa ponáhľať • fraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskoro • fraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

žiaľ¹, -u m. zármutok, pocit smútku, duševná bolesť: mať, cítiť, pociťovať ž. (za niekým, za niečím), premáhať, zaháňať, tajiť, dusiť v sebe ž., nadišiel ho, zachvátil ho ž.; byť v ž-i žialiť; plakať od ž-u, piť, opiť sa od ž-u, zomrieť, zahynúť, zmárniť sa od ž-u (ž-om); bás. vyliať, vyspievať svoj ž. vyjadriť; hlboký, ťažký, pálčivý, nevýslovný ž.

● srdce mu puklo od ž-u (ž-om) utrápil sa; zapiť (zaliať), zapíjať (zalievať) ž. napiť sa, piť zo smútku

žiaľ² čast.

1. hodnotí vyslovenú skutočnosť ako hodnú poľutovania; žiaľbohu. Žiaľ, nemôže vás uviesť do salónu. (Barč.) Žiaľ, dnes (továrne) napospol driemu. (Kuk.)

2. vetná prísl. hodnotí skutočnosť vyslovenú vedľajšou vetou ako hodnú poľutovania: Žiaľ, že jeho (života) prázdnotu zbadáš až vtedy, keď si temer na méte. (Kuk.)

3. vetná prísl. v prísudku vyjadrenom neosobnou väzbou vyjadruje, že je niekomu niekoho al. niečoho ľúto: Nebožiatko, ako mi ťa žiaľ. (Záb.) Bolo žiaľ na neho sa dívať. (Jes-á)

Morfologický analyzátor

žialiť nedokonavé sloveso
(ja) žialim VKesa+; (ty) žiališ VKesb+; (on, ona, ono) žiali VKesc+; (my) žialime VKepa+; (vy) žialite VKepb+; (oni, ony) žialia VKepc+;

(ja som, ty si, on) žialil VLesam+; (ona) žialila VLesaf+; (ono) žialilo VLesan+; (oni, ony) žialili VLepah+;
(ty) žiaľ! VMesb+; (my) žiaľme! VMepa+; (vy) žiaľte! VMepb+;
(nejako) žialiac VHe+;

žiaľ podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) žiaľ; (bez) žiaľu; (k) žiaľu; (vidím) žiaľ; (hej) žiaľ!; (o) žiali; (so) žiaľom;

(štyri) žiale; (bez) žiaľov; (k) žiaľom; (vidím) žiale; (hej) žiale!; (o) žiaľoch; (so) žiaľmi;

Paradigmy podstatných mien

žiaľ
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	žiaľ	rukami. Do šťastia skoro udrel	žiaľ	a nevdojak nás oklamal aj ten	✋
G	(bez)	žiaľu	Toto je matkin dom. Umrela od	žiaľu	a bolesti po zaplavení. Pochovali	✋
D	(k)	žiaľu	poprieť, že smútim kvôli jeho	žiaľu	, nech už išlo o čokoľvek, a dala	✋
A	(vidím)	žiaľ	do obývačky, utápal som svoj	žiaľ	v džbáne samoského, ktoré mi zaslal	✋
L	(o)	žiali	o Augustovej smrti a o veľkom	žiali	, ktorý spôsobila, ale ubezpečil	✋
I	(so)	žiaľom	sa za ním. Srdce mu prekypovalo	žiaľom	z prehry. Čosi zlyhalo, hĺbal.	✋

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	žiale	dôstojný cit, nie hlboké či zložité	žiale	. A to všetko akoby videl v	✋
G	(bez)	žiaľov	vrásky, znaky minulých radostí a	žiaľov	. Odhalila si župan a uprela pohľad	✋
D	(k)	žiaľom	takže vás musím prenechať vašim	žiaľom	. Dobrú noc.“ Ako zdvíhal závoru,	✋
A	(vidím)	žiale	Pozná naše slabosti, pozná naše	žiale	, pozná život v celej jeho škále.	✋
L	(o)	žiaľoch	magdalén a Žofiek, v Marienkiných	žiaľoch	nájdeme pravý opak navyše s	✋
I	(so)	žiaľmi	ocitla som sa sama so svojimi	žiaľmi	v prastarom dome, v ktorom ma	✋

Zvukové nahrávky niektorých slov

žiaľ:

^→speex ^→vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a samota a žiaľ ≈ a samota a žal
hrob postavili anjela žiaľu ≈ hrob postavili anděla žalu
nepoznanie a ich žiaľ ≈ nepoznání a jejich žal
nevýslovný smútok a žiaľ ≈ nevýslovný smutek a žal
spoločných žiaľov, výskali a ≈ společných žalů, výskali a
Žiaľ, Alexandra sa už ≈ Žel, Alexandra se již
žiali hľadal spásu v ≈ hoři hledal spásu v
žiaľu a do kupé ≈ žalu a do kupé
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

ani žiaľ, ani hnev ≈ nor sorrow nor anger
a žiaľ, že Katherine ≈ and grief that Katherine
bolesť, ani žiaľ, ani ≈ pain nor sorrow nor
ich radosti a žiale ≈ their joys and sorrows
jej žiaľ a utrpenie ≈ her grief and suffering
kríza v Hondurase, žiaľ ≈ crisis in Honduras unfortunately
politických väzňov a, žiaľ ≈ political prisoners and regrettably
žiaľ, pán Evans sa ≈ unfortunately, Mr Evans has
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor