Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV obce priezviská un

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bažiť nedok. veľmi túžiť, dychtiť: b. po sláve, po majetku; b. za šťastím

blažiť nedok. robiť blaženým, oblažovať, tešiť: b-í ho, že zvíťazil

blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.

blížiť sa -i nedok.

1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i; b. sa k cieľu; b. sa k miliónu; b. sa k šesťdesiatke; neos. b-lo sa k večeru

2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i; Vianoce sa b-ia; b-i sa polnoc čoskoro nastane

3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu; b. sa pravde

božiť sa nedok. prisahať sa, dušiť sa, veriť sa

doložiť dok.

1. dodatočne dať, pridať, dodať, priložiť: d-l mu 50 korún; d-l, aby prevážilo

2. v reči doplniť, dodať, pripojiť, priložiť: rozmýšľal a po chvíli d-l; d-l niekoľko viet a rozlúčil sa

3. preukázať dokladmi, dosvedčiť, dokumentovať: d. názor rozborom materiálu; hodnoverne d-ené údaje; slovo d-ené v starých pamiatkach;

nedok. dokladať

doslúžiť -i dok. skončiť službu, prestať slúžiť: d-l ako učiteľ; uniforma d-la opotrebovala sa;

nedok. dosluhovať

dovážiť -i dok.

1. doplniť do potrebnej váhy: ned-ené vrecko paradajok

2. skončiť váženie, prestať vážiť: nevládze všetko d.;

nedok. dovažovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bažiť ‑í ‑ia nedok.

blažiť ‑í ‑ia nedok.

blížiť ‑i ‑ia nedok. (ubližovať)

blížiť sa ‑i ‑ia nedok.

božiť sa ‑í ‑ia nedok.

doložiť ‑í ‑ia dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bažiť p. túžiť

blažiť p. tešiť 1

blížiť p. ubližovať

blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej al. časovej) • približovať sa • prichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádza • nadchádzať • nadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobie • prikrádať sa • vkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkráda • pristupovať • kráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou

lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiť • dychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchode • expr.: pachtiť sa • zháňať sa • pejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárči • byť lakomý • lipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch

lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1

tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví

túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokoji • bažiť • dychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinou • kniž.: prahnúť • žízniť: prahne, žízni po láske, uznaní • kniž. lačnieť: lačnie za vzdelaním • zried. smädiť: smädia po krvi • expr.: mrieť • zmierať • umierať • hynúť • horieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milým • zried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostí • expr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženou • expr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciami • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmi • rojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajinách • expr.: divieť • šalieť (sa) • šialiť sa • hovor. expr.: blaznieť • blázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatami • hovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužov • lakomiť sa • expr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bažiť, -í, -ia nedok. (za čím, po čom) veľmi niečo chcieť, túžiť po niečom: b. po sláve, po šťastí, po peniazoch, po majetku, za slávou, za šťastím, za peniazmi; Kto si mála neváži, po mnohom nech nebaží. (prísl.)

blažiť, -í, -ia nedok. (koho) spôsobovať niekomu radosť, robiť šťastným, blaženým: Úprimnosť a dôvera ma blaží. (Kuk.) Cítil, že ho pomsta blaží. (Hor.) Blažila ho trojaká láska. (Gab.);

dok. oblažiť

blížiť, -i, -ia nedok. (komu) ubližovať: Eve neblíž a môjmu úbohému dieťaťu buď láskavým otcom. (Urbk.) Neblíž mu ani teraz, dcéra moja. (Taj.)

blížiť sa, -i, -ia nedok. (ku komu, k čomu i bezpredm.)

1. dostávať sa, prichádzať na malú vzdialenosť, približovať sa (v priestore): b. sa k dedine, k lesu; hlasy, kroky sa blížia;

2. (bezpredm., zried. i k čomu) približovať sa (v čase), prichádzať: blíži sa polnoc, blíži sa zima, jar; jeseň sa blížila ku koncu; ako sa čas rýchle blíži k polnoci (Urbk.); i neos. blížilo sa Všechsvätých (Kuk.); blížilo sa práve k letu (Urb.); blížilo sa k poludniu (Laz.); blíži sa koniec, smrť;

3. (k čomu, zried. i čomu) dostávať sa k istému cieľu, približovať sa (abstraktne): b. sa k cieľu, b. sa k pravde, ku konečnému úspechu; teplota sa blíži k bodu varu; (pisári) blížili sa fonetike (Vlč.);

dok. priblížiť sa

božiť sa, -í, -ia nedok. veriť sa, dušiť sa, prisahať sa: Martin sa božil, že videl gazdinú pod pecou. (Vans.) Nepustím ani vlastného otca, boží sa desiatnik. (Gráf);

dok. zabožiť sa

brložiť, -í, -ia nedok. pejor. ležať, vyvaľovať sa v posteli, v brlohu: Či bude dlho brložiť na truhle. (Taj.); pren. A žiaľ za žiaľom z pŕs tých sa ženú, v ktorých smútok nebrloží. (Sládk.)

Morfologický analyzátor

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bažiť nedokonavé sloveso
(ja) bažím VKesa+; (ty) bažíš VKesb+; (on, ona, ono) baží VKesc+; (my) bažíme VKepa+; (vy) bažíte VKepb+; (oni, ony) bažia VKepc+;

(ja som, ty si, on) bažil VLesam+; (ona) bažila VLesaf+; (ono) bažilo VLesan+; (oni, ony) bažili VLepah+;
(ty) baž! VMesb+; (my) bažme! VMepa+; (vy) bažte! VMepb+;
(nejako) bažiac VHe+;

blažiť nedokonavé sloveso
(ja) blažím VKesa+; (ty) blažíš VKesb+; (on, ona, ono) blaží VKesc+; (my) blažíme VKepa+; (vy) blažíte VKepb+; (oni, ony) blažia VKepc+;

(ja som, ty si, on) blažil VLesam+; (ona) blažila VLesaf+; (ono) blažilo VLesan+; (oni, ony) blažili VLepah+;
(ty) blaž! VMesb+; (my) blažme! VMepa+; (vy) blažte! VMepb+;
(nejako) blažiac VHe+;

blížiť nedokonavé sloveso
(ja) blížim VKesa+; (ty) blížiš VKesb+; (on, ona, ono) blíži VKesc+; (my) blížime VKepa+; (vy) blížite VKepb+; (oni, ony) blížia VKepc+;

(ja som, ty si, on) blížil VLesam+; (ona) blížila VLesaf+; (ono) blížilo VLesan+; (oni, ony) blížili VLepah+;
(ty) blíž! VMesb+; (my) blížme! VMepa+; (vy) blížte! VMepb+;
(nejako) blížiac VHe+;

božiť nedokonavé sloveso
(ja) božím VKesa+; (ty) božíš VKesb+; (on, ona, ono) boží VKesc+; (my) božíme VKepa+; (vy) božíte VKepb+; (oni, ony) božia VKepc+;

(ja som, ty si, on) božil VLesam+; (ona) božila VLesaf+; (ono) božilo VLesan+; (oni, ony) božili VLepah+;
(ty) bož! VMesb+; (my) božme! VMepa+; (vy) božte! VMepb+;
(nejako) božiac VHe+;

doložiť dokonavé sloveso
(ja) doložím VKdsa+; (ty) doložíš VKdsb+; (on, ona, ono) doloží VKdsc+; (my) doložíme VKdpa+; (vy) doložíte VKdpb+; (oni, ony) doložia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doložil VLdsam+; (ona) doložila VLdsaf+; (ono) doložilo VLdsan+; (oni, ony) doložili VLdpah+;
(ty) dolož! VMdsb+; (my) doložme! VMdpa+; (vy) doložte! VMdpb+;
(nejako) doložiac VHd+;

doslúžiť dokonavé sloveso
(ja) doslúžim VKdsa+; (ty) doslúžiš VKdsb+; (on, ona, ono) doslúži VKdsc+; (my) doslúžime VKdpa+; (vy) doslúžite VKdpb+; (oni, ony) doslúžia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) doslúžil VLdsam+; (ona) doslúžila VLdsaf+; (ono) doslúžilo VLdsan+; (oni, ony) doslúžili VLdpah+;
(ty) doslúž! VMdsb+; (my) doslúžme! VMdpa+; (vy) doslúžte! VMdpb+;
(nejako) doslúžiac VHd+;

dovážiť dokonavé sloveso
(ja) dovážim VKdsa+; (ty) dovážiš VKdsb+; (on, ona, ono) dováži VKdsc+; (my) dovážime VKdpa+; (vy) dovážite VKdpb+; (oni, ony) dovážia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dovážil VLdsam+; (ona) dovážila VLdsaf+; (ono) dovážilo VLdsan+; (oni, ony) dovážili VLdpah+;
(ty) dováž! VMdsb+; (my) dovážme! VMdpa+; (vy) dovážte! VMdpb+;
(nejako) dovážiac VHd+;

dožiť dokonavé sloveso
(ja) dožijem VKdsa+; (ty) dožiješ VKdsb+; (on, ona, ono) dožije VKdsc+; (my) dožijeme VKdpa+; (vy) dožijete VKdpb+; (oni, ony) dožijú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) dožil VLdsam+; (ona) dožila VLdsaf+; (ono) dožilo VLdsan+; (oni, ony) dožili VLdpah+;
(ty) doži! VMdsb+; (my) dožime! VMdpa+; (vy) dožite! VMdpb+;
(nejako) dožijúc VHd+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

rozbeťažiť sa [-bete-] dk maď ochorieť: y toho sem nechtel pomynuty, abych Vašym Mylostyam neoznamil, že sem se byl oddal ze všijm mogym dvorem do Jablonycze a ay tam se my rozbetežil mlady pan Gyryk topoľčany 1595 e

rozdráždiť, rozdrážiť dk koho, čo popudiť, podráždiť niekoho, niečo: gestli ho (psa) rozdražiss, rozawiwsse pysky, wrčy kob 1666; crabrones irritare: ssrssne rozdražit np 17. st; concitare unum adversus alterum: gedného proti druhému popuditi, rozdrážditi wu 1750; wyžeň gjch (nespravodlivých), nebo teba rozdráždili, Pane kb 1757;
rozdrážďovať, rozdrážňovať, rozdrážovať ndk: irrito: drážjm, rozdražugem, podpuzugem ks 1763; žiwnost bereme z lahaudek, ktere naš šmak rozdraždugj pt 1796; irrito: rozdražnugy vls 18. st

rozložiť dk čo
1. dať, položiť vedľa seba al. na rozličné miesta v priestore, rozmiestniť, porozkladať niečo: ma cžlowek priležitost, nech neklade mnoho uluw, ale rozdely obzlastne rogne uly a na tolko mist rozložy pev 1789; kdi gim (včelám) w zime pokermu nebude, suche, ale wssak slatke sliwi uwariss dobre a rosloz pod ul w nadobe rg 18. st; dislocare: rozstawiti, rozložiti pd 18. st
2. roztiahnuť (niečo zložené), rozvinúť, rozprestrieť niečo: chtegy nektery, aby člowek wzal nebo slamy, neb zelyn a na nekolyka mystech zapalyl, aby se dým po zahradach a wynohrade rozložyl, že neskody mraz or 1672 rozšíril; zrostle stromowy kwitj czasem sskody, gestlj ge rozložene bv 1652; pando: rozložjm cl 1777
3. (o ohni) urobiť, založiť: (istý pustovník) welmy hladni mosel bity a lenilo sa mu ohen rozložity, abi sebe wagco upiekel mik 18. st; kdj ohen rozlozeni biwa, oswecuge netoljko samj ohen, nes y giskrj káz 18. st
4. vysvetliť, vyložiť niečo: mnohý mudri lidé žádaju, kteri by bludi teto rozložili a oswitili vov 1779; okolostogičnosti ale se duležite rozložiti a prehlednuti magu kur 1785–88;
r. sa
1. umiestniť sa, rozmiestniť sa, rozostaviť sa: Turek z velikau mocov rozloživše se s knyžetem šel domu na ostrnoztj (!) s. ľupča 1626 e
• r. sa ako céder na Libane rozmnožiť sa: Bůh chce, aby člowek gako palma na wečne weky kwetnul a gako cedr na Libanu rozložil se cob 17. st
2. podľahnúť rozkladu: geže-li to telo, w kterem on (Ježiš) prebiwal, sa dewet mesicuw malo skrze hrobakow rosložene bit sj 18. st

rozmnožiť dk
1. koho, čo zväčšiť počet al. rozsah niekoho, niečoho, rozhojniť niečo: (Boh) k žeňe rekl: Rozmnožym biedy a bolesti twoge a počynany, w bolesti roditi budess dieti twe bag 1585; aby každy cizi podle naležitosti mohol uspokogeny byti, tak by merka spravodlivosti neumenšena, nybrž rozmnožena byti mohla b. bystrica 1617 cm; duplicare civitatem: dwakrát tolikó z obywatelma rozmnožiti mesto ks 1763; Machula byl pri chudobe, takže toliko po zebranj se do stawu manželskeho hospodarstwi swe rozmnožil turiec 1772; Kristus sedem chlebuw a dwa ribicžki tak rozmnožil zázracžne, ze temu zastupowi lidu k nasjceni bilo sj 18. st
2. mat vynásobenie: multiplikácia znamená rozmnoženj a multiplikowati rozmnožiti lu 1775
3. čo (čím) zvýšiť počet jedincov plodením, rodením, pestovaním: Abrahamoj pátriárchoj taki to reknól (Boh), rozmnosu já tobe tvojo barz malé semátsko hps 1752; podle urizeni wečnej maudrosti jedno každé stworeni žiwé a rozmnožené býti žádá vov 1779; žaden ode mna takowe prepisy žadat nebude, abich ga w gednem časy počet wčel gegjch rozmnožil pev 1789; fialku a klince mužeš tak sčepenim rozmnožit gako stromy pr 18. st;
-ovať ndk k 1: almužna ge wrecko, w kteremssto se na sto častek rozmnožuge wssecko gv 1755; z rozmnožugícími sá werícími rozmnožuwaný musili biť po celém sweťe ag biskupi bn 1796; prisaham meske wecy w dobrem poradku držeti, duchodky wedle wssj možnosti rozmnožowati a prigate sprawedliwe wigewiti poniky 1797; slama fizolowa welice rozmnožuge krawam mleko pr 18. st; k 2: počet, s kterým rozmnožugeme, gménuge se multiplikátor, to gest rozmnožitel lu 1775; k 3: winičyar z wrchow wynych ratolesty rozmnožuge kob 1666; tu obzwlásstne rozmnožugu stepy mlade a s timj kupectwy swe wykonáwagu krp 1760; abi lidské pokoľenj rozmnožuwané bilo bn 1796;
rozmnožiť sa
1. zväčšiť sa, rozšíriť sa, nadobudnúť väčší rozsah: když nekdy do mesta Alexandrinskeho mor se rozmnožil, swaty Gan chodjwal na pohřeby ža 1732; w nekterych studnych se woda naskrze potratyla a w nekterych naproty tomu tak se rozmnozyla, ze na try strewyce wysse kamenu mjsty stala hip 1763 stúpla; gestli se guž nemoc tak welice rozmnožila, težko geg wiceg lekárstwi nagdeme vov 1779; Pane, prečo rozmnožyli sa, ktery zarmucugu mňa blr 18. st; wezmi suche legna holubi, uczin z nich luch a meg hlawu a rozmnožu (!) se wlasy a budu rosti lr5 18. st
2. pribudnúť plodením, rodením ap., rozplemeniť sa (o živých tvoroch al. organizmoch): podlé tejto miry, jako se statek rozmnoži, tak museju y owčárne rozssirene býti vov 1779; ag podla niže doložených spusobow malinowe stromi rozmnožiti sa možu bin 1799; (mravce) gsu ale ag sskodliwe záhradam, kdis se zanesu a rozmnožga pr 18. st;
rozmnožovať sa ndk k 1: nemoc se rozmnožowala rw 1702; powstala noc prewelmi tmawa, čierna a dlha, w ktereg wždicky wiceg a wiceg pribiwali a rozmnožowali se hrozne a huste tmi ms 1758; zeme rozpadliny se ukazowali, z nichž vody na zemi se rozmnožovali asl 1763; rozmnožowalo se pak slowo Páně po celeg kragině wp 1768; panske dawky y prace gednostegne trwagj anebo se gesste rozmnozugj m. kameň 1769; k 2: po cztwrte: aby se tak a odtut rozmnožowalo lidske pokolenij bag 1585; roztnite a rozmnozugte se ms 1758

rozmnožovať, rozmnožovať sa p.
rozmnožiť

rozpražiť dk čo pražením roztopiť, vyškvariť niečo: staré slaniny rozpraž, v té mastj upraž husacý ťapku a černohlavku, do té masti dey čerstvé smoly smrekové ts 1771