Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

žičlivý príd.

1. žičiaci druhému, (dobro)prajný; svedčiaci o tom: ž. človek; ž. úsmev, pohľad

2. vyhovujúci, priaznivý, vhodný: ž-é pomery, prostredie

byť ž. žičiť;

žičlivo prísl.: ž. sa správať;

žičlivosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žičlivý; žičlivo prísl.; žičlivosť ‑i ž.

priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň • žičlivýprajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti

2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý) • dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojemexpr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnanévyhovujúcivhodný: vyhovujúci, vhodný terénpekný (o počasí) • šťastnýsvetlýradostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobiekladnýpozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok


šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výhercablažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmevblaživýkniž. blahýpoet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitomradostnýjasavýexpr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiechveselýnatešenýrozjasanýrozjasnenýrozjarenýrozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiachkniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek)dobrývydarený: šťastný, dobrý, vydarený rokradostiplný: radostiplné Vianoceúspešnýpožehnanýpriaznivýžičlivýexpr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosťpríjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného životazávideniahodný: závideniahodný osud, životexpr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosťexpr.: prešťastnýprešťastlivý (veľmi šťastný)


žičlivý 1. ktorý je priaznivo naklonený druhému; svedčiaci o tom (op. závistlivý) • prajnýdobroprajný: žičlivý, prajný, dobroprajný človek, úsmevnaklonený: byť niekomu naklonenýdobráckydobrosrdečnýdobromyseľnýdobrodušný (ktorý je dobrého srdca): je dobráckej, dobrodušnej povahynezištnýnesebecký: nezištná pomoc, nesebecký priateľ

2. ktorý vyhovuje istým podmienkam • vhodnýpriaznivý: žičlivé, priaznivé pomery; tvoriť v žičlivom, vhodnom ovzdušípríhodnýprimeraný: teraz je príhodný, primeraný čas na sejbu

p. aj šťastný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žičlivý príd.

1. prajný, dobroprajný, dobrosrdečný: ž. človek; Keďže si taký žičlivý, chcela by som ťa požiadať o čosi. (Zel.) Je žičlivý Slovákom. (Kuk.)

2. prezrádzajúci dobroprajnosť, dobrosrdečnosť: Posolil (mäso) a núkal žičlivým hlasom. (Rys.) Pozrie Ján Šechnár na vnuka žičlivými očami. (Heč.)

3. priaznivý, vhodný so zreteľom na niečo: ž-é časy, pomery (napr. literatúre); tvoriť v žičlivom ovzduší, prostredí; Nastávali pomery oveľa žičlivejšie rozvoju výtvarného umenia. (Al.);

žičlivo prísl.: ž. sa správať k niekomu prajne, dobroprajne; teraz, keď sa všetko tak žičlivo vyvinulo (Urb.) priaznivo;

žičlivosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

žičlivý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) žičlivý; (bez) žičlivého; (k) žičlivému; (vidím) žičlivého; (o) žičlivom; (so) žičlivým;

(traja) žičliví; (bez) žičlivých; (k) žičlivým; (vidím) žičlivých; (o) žičlivých; (so) žičlivými;


(jeden) žičlivejší; (bez) žičlivejšieho; (k) žičlivejšiemu; (vidím) žičlivejšieho; (o) žičlivejšom; (so) žičlivejším;

(štyria) žičlivejší; (bez) žičlivejších; (k) žičlivejším; (vidím) žičlivejších; (o) žičlivejších; (so) žičlivejšími;


(jeden) najžičlivejší; (bez) najžičlivejšieho; (k) najžičlivejšiemu; (vidím) najžičlivejšieho; (o) najžičlivejšom; (s) najžičlivejším;

(traja) najžičlivejší; (bez) najžičlivejších; (k) najžičlivejším; (vidím) najžičlivejších; (o) najžičlivejších; (s) najžičlivejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) žičlivý; (bez) žičlivého; (k) žičlivému; (vidím) žičlivý; (o) žičlivom; (so) žičlivým;

(dva) žičlivé; (bez) žičlivých; (k) žičlivým; (vidím) žičlivé; (o) žičlivých; (so) žičlivými;


(jeden) žičlivejší; (bez) žičlivejšieho; (k) žičlivejšiemu; (vidím) žičlivejší; (o) žičlivejšom; (so) žičlivejším;

(štyri) žičlivejšie; (bez) žičlivejších; (k) žičlivejším; (vidím) žičlivejšie; (o) žičlivejších; (so) žičlivejšími;


(jeden) najžičlivejší; (bez) najžičlivejšieho; (k) najžičlivejšiemu; (vidím) najžičlivejší; (o) najžičlivejšom; (s) najžičlivejším;

(štyri) najžičlivejšie; (bez) najžičlivejších; (k) najžičlivejším; (vidím) najžičlivejšie; (o) najžičlivejších; (s) najžičlivejšími;


ženský rod

(jedna) žičlivá; (bez) žičlivej; (k) žičlivej; (vidím) žičlivú; (o) žičlivej; (so) žičlivou;

(tri) žičlivé; (bez) žičlivých; (k) žičlivým; (vidím) žičlivé; (o) žičlivých; (so) žičlivými;


(jedna) žičlivejšia; (bez) žičlivejšej; (k) žičlivejšej; (vidím) žičlivejšiu; (o) žičlivejšej; (so) žičlivejšou;

(štyri) žičlivejšie; (bez) žičlivejších; (k) žičlivejším; (vidím) žičlivejšie; (o) žičlivejších; (so) žičlivejšími;


(jedna) najžičlivejšia; (bez) najžičlivejšej; (k) najžičlivejšej; (vidím) najžičlivejšiu; (o) najžičlivejšej; (s) najžičlivejšou;

(štyri) najžičlivejšie; (bez) najžičlivejších; (k) najžičlivejším; (vidím) najžičlivejšie; (o) najžičlivejších; (s) najžičlivejšími;


stredný rod

(jedno) žičlivé; (bez) žičlivého; (k) žičlivému; (vidím) žičlivé; (o) žičlivom; (so) žičlivým;

(dve) žičlivé; (bez) žičlivých; (k) žičlivým; (vidím) žičlivé; (o) žičlivých; (so) žičlivými;


(jedno) žičlivejšie; (bez) žičlivejšieho; (k) žičlivejšiemu; (vidím) žičlivejšie; (o) žičlivejšom; (so) žičlivejším;

(tri) žičlivejšie; (bez) žičlivejších; (k) žičlivejším; (vidím) žičlivejšie; (o) žičlivejších; (so) žičlivejšími;


(jedno) najžičlivejšie; (bez) najžičlivejšieho; (k) najžičlivejšiemu; (vidím) najžičlivejšie; (o) najžičlivejšom; (s) najžičlivejším;

(dve) najžičlivejšie; (bez) najžičlivejších; (k) najžičlivejším; (vidím) najžičlivejšie; (o) najžičlivejších; (s) najžičlivejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor