žeriav1 -a mn. N a A -y m. veľký vták podobný bocianovi, zool. Grus
žeriav2 -a m. stroj na dvíhanie a prenášanie ťažkých bremien: vežový, mostový, pohyblivý ž., rameno ž-a;
žeriavový príd.
žeriav -va/-vu pl. N -vy m. (stroj)
žeriav G a A -va pl. N a A -vy m. (vták)
žeráv i žerav p. žeriav1
žeriav1 (zastar. žerav i žeráv), -a m. veľký vták s dlhými kráčavými nohami (podobný bocianovi): Tu a tam vyletel žeriav k výšinám. (Barč.); zool. ž. popolavý (Grus grus); Oj, nes ma, sivko môj, horami-dolami za kŕdľom žeravov. (Horal)
žeriav2, -a m.
1. zariadenie, stroj na dvíhanie a prenášanie ťažkých bremien: vežový, pohyblivý, mostový ž., prístavný ž.;
2. primitívne sochorovité zariadenie na čerpanie vody zo studne: Vážili vodu zo studne na ramena žeriava. (Tat.);
žeriavový príd.: ž. hák, ž-é koľajnice; ž-á studňa;
žeriavik, -a m. zdrob.
žeriav [-iav, -áv] m veľký vták podobný bocianovi zool žeriav Grus: holubi, zerawi, pawi, straky, kawky i wsselikterake ptactwo gestli na pole leti, wssemu lidu gsu obecni a neprohragi swe pery (ŽK 1473); grus: zoraw (!) (VT 1648); sskorce w hromade, ale bez poradku, žeryawy welmi poradne lyecu (KoB 1666); grus: zeraw (AS 1728); Philoxenus tak receny winssowal sobe krk žerawa miti, kterim bi dluksseg pokrmu a gedla sladkost mohol cititi (MS 1758)