Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská

žeravý príd.

1. rozpálený dočervena al. dobiela, rozžeravený: ž-á pahreba, platňa, ž-é železo, uhlíky

2. ohnivo žiariaci: ž-é slnko

3. expr. horúci (význ. 1), rozpálený: mať ž-é pery, ústa

4. expr. prudký (význ. 2), intenzívny, vášnivý, pálčivý: ž-á bolesť, ľútosť, ž. cit

5. expr. mimoriadne naliehavý, pálčivý: ž. problém, ž-á téma

expr. byť ako na ž-om uhlí nepokojný, nervózny;

do žerava príslov. výraz: rozpálený do ž.;

žeravo prísl.;

žeravosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žeravý; žeravo prísl.; žeravosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlorozhorúčenýrozpálenýrozohriatyzohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfaltvriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievkapálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (horúci ako v trópoch): tropický deňexpr.: ohnivýžeravý: ohnivé, žeravé pery, letokniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav)žihavý (Kukučín)

2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný


mučivý ktorý spôsobuje telesné al. duševné muky, utrpenie • trýznivýtýravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienokexpr.: zhrýzavýzhrýzajúcihryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnostiexpr.: žeravýžravýkniž. žieravý: žeravá, žravá bolesťkniž.: srdcelomnýsrdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plačdesivýstrašný: desivé, strašné snykniž. zried.: samotrýznivýsebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť


naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónomúpenlivýpoet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko)neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkaminutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť

2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrnyakútnyurgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípadneodkladnýbezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnostinástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnostipálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahovnevyhnutnýnutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutnáexpr.: horúcižeravý: žeravá témazried. doliehavý

p. aj aktuálny


ohnivý 1. vyžarujúci oheň, pochádzajúci z ohňa; pripomínajúci oheň • rozpálenýrozžeravenýžeravý: ohnivý, rozpálený lúč; ohnivá, rozžeravená platňa; za lietadlom ostala ohnivá, žeravá čiaraplamennýplamenistýplamenitý (ktorý žiari al. horí): ohnivá, plamenná žiara

2. p. horúci 1 3. p. silný 2, tuhý 3 4. p. červený 5. p. vášnivý 1–3, náruživý 2, temperamentný


prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmýrýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostupráznyvehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravýnespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivýdivýdivokýexpr.: diabolskýbesný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialenýbláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

p. aj ničivý

2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivýimpulzívnypopudlivýprchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívnyexplozívnyvýbušnýcholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergickýráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovnýhurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelnýbúrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilnýmocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivýdivoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivýšialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmýpríkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta


silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


žeravý 1. veľmi horúci • rozpálenýrozžeravený: žeravé, rozžeravené uhlie; žeravá, rozpálená pahrebavriacihovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu; obyč. o tekutinách): vriaca voda, vrelá polievkaohnivý: ohnivé letopálivýpálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnkotropický (ako v trópoch): bol tropický deňkniž. žihavý: žihavé lúče, plamene

2. p. prudký 2, silný 2, mučivý 3. p. naliehavý 2


živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmykniž. zastar. živúci: živúca prírodaexpr.: živučkýživučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienkytrvajúcipretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulýpohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťabodrýkrepký: bodrý mladík, bodrá myseľbystrývrtkýobratnýhybkýexpr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníctemperamentnýenergický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahuživelnýprudkýimpulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestáživotaschopnývitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človeknespráv. čiperný

p. aj veselý

4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulicafrekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívnysilný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlasveľkýmohutný: urobiť na niekoho mohutný dojemvýrazný: výrazná vôňa kvetovprenikavýostrýexpr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolenečulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žeravý príd.

1. rozpálený do červena, rozžeravený: ž-é železo, ž-á pahreba, ž-é uhlíky, ž-é iskry, ž-á sopečná magma; Tak jej je v perinách ako medzi žeravým uhlím. (Tim.);

hovor. kuť (kovať) železo, kým (keď) je ž-é využívať vhodnú príležitosť, robiť niečo, kým trvajú dobré podmienky; sedieť ako na ž-om uhlí nepokojne, nervózne;

2. expr. ohnivo žiariaci, svietiaci: Na dvierkach sporáka svietili tri žeravé oči. (Tat.) Žeravé slnce putovalo po klenbe ne.-bies. (Al.)

3. expr. veľmi teplý; horúci, vrelý: mať ž-é pery, ústa; ž-é leto (Heč.); ž. vietor (Fr. Kráľ) ž-á vodka (Tomašč.) silná, tuhá;

4. expr. prudký, intenzívny; vášnivý; pálčivý, zožieravý, mučivý: ž. žiaľ, ž-á bolesť, ľútosť, ž-á horkosť, ž. cit, pocit krivdy, ž-á kritika, satirra, ž-á nenávisť, ž-á ľúbosť; ž. nepokoj, ž. pocit zahanbenia, ž-á pravda, ž-á skutočnosť, súčasnosť, prítomnosť;

5. expr. mimoriadne naliehavý, naliehajúci, pálčivo aktuálny: ž. problém, ž-á téma, ž-á problematika; Do vzduchu zabodla sa netrpezlivá, žeravá otázka. (Urb.);

na žeravo, do žerava (napr. rozpálený, rozžeravený);

žeravo prísl.: žeravosť, -ti ž.


žhúci, -a, -e príd. (čes.) kniž. zastar. plánúci, žeravý, horúci, pálčivý: ž-e slnko (Vaj.); ž-a láska (Vaj.); ž-a žížeň (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

žeravý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) žeravý; (bez) žeravého; (k) žeravému; (vidím) žeravého; (o) žeravom; (so) žeravým;

(traja) žeraví; (bez) žeravých; (k) žeravým; (vidím) žeravých; (o) žeravých; (so) žeravými;


(jeden) žeravejší; (bez) žeravejšieho; (k) žeravejšiemu; (vidím) žeravejšieho; (o) žeravejšom; (so) žeravejším;

(traja) žeravejší; (bez) žeravejších; (k) žeravejším; (vidím) žeravejších; (o) žeravejších; (so) žeravejšími;


(jeden) najžeravejší; (bez) najžeravejšieho; (k) najžeravejšiemu; (vidím) najžeravejšieho; (o) najžeravejšom; (s) najžeravejším;

(dvaja) najžeravejší; (bez) najžeravejších; (k) najžeravejším; (vidím) najžeravejších; (o) najžeravejších; (s) najžeravejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) žeravý; (bez) žeravého; (k) žeravému; (vidím) žeravý; (o) žeravom; (so) žeravým;

(tri) žeravé; (bez) žeravých; (k) žeravým; (vidím) žeravé; (o) žeravých; (so) žeravými;


(jeden) žeravejší; (bez) žeravejšieho; (k) žeravejšiemu; (vidím) žeravejší; (o) žeravejšom; (so) žeravejším;

(dva) žeravejšie; (bez) žeravejších; (k) žeravejším; (vidím) žeravejšie; (o) žeravejších; (so) žeravejšími;


(jeden) najžeravejší; (bez) najžeravejšieho; (k) najžeravejšiemu; (vidím) najžeravejší; (o) najžeravejšom; (s) najžeravejším;

(tri) najžeravejšie; (bez) najžeravejších; (k) najžeravejším; (vidím) najžeravejšie; (o) najžeravejších; (s) najžeravejšími;


ženský rod

(jedna) žeravá; (bez) žeravej; (k) žeravej; (vidím) žeravú; (o) žeravej; (so) žeravou;

(dve) žeravé; (bez) žeravých; (k) žeravým; (vidím) žeravé; (o) žeravých; (so) žeravými;


(jedna) žeravejšia; (bez) žeravejšej; (k) žeravejšej; (vidím) žeravejšiu; (o) žeravejšej; (so) žeravejšou;

(tri) žeravejšie; (bez) žeravejších; (k) žeravejším; (vidím) žeravejšie; (o) žeravejších; (so) žeravejšími;


(jedna) najžeravejšia; (bez) najžeravejšej; (k) najžeravejšej; (vidím) najžeravejšiu; (o) najžeravejšej; (s) najžeravejšou;

(dve) najžeravejšie; (bez) najžeravejších; (k) najžeravejším; (vidím) najžeravejšie; (o) najžeravejších; (s) najžeravejšími;


stredný rod

(jedno) žeravé; (bez) žeravého; (k) žeravému; (vidím) žeravé; (o) žeravom; (so) žeravým;

(tri) žeravé; (bez) žeravých; (k) žeravým; (vidím) žeravé; (o) žeravých; (so) žeravými;


(jedno) žeravejšie; (bez) žeravejšieho; (k) žeravejšiemu; (vidím) žeravejšie; (o) žeravejšom; (so) žeravejším;

(dve) žeravejšie; (bez) žeravejších; (k) žeravejším; (vidím) žeravejšie; (o) žeravejších; (so) žeravejšími;


(jedno) najžeravejšie; (bez) najžeravejšieho; (k) najžeravejšiemu; (vidím) najžeravejšie; (o) najžeravejšom; (s) najžeravejším;

(štyri) najžeravejšie; (bez) najžeravejších; (k) najžeravejším; (vidím) najžeravejšie; (o) najžeravejších; (s) najžeravejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŽERAVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 15×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
BUJAKOVO (obec BREZNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 5×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 2×;
SIHLA, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
VEĽKÁ LÚKA (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
HNÚŠŤA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
KLENOVEC, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;
LIKIER (obec HNÚŠŤA), okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor