Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ženiť nedok. strojiť mužovi svadbu: ž. syna

// ženiť sa (o mužovi) uzavierať manželstvo; mať svadbu: ž-l sa mladý; ž. sa so spolužiačkou

expr. akoby sa všetci čerti ž-li je veľmi zlé počasie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ženiť ‑í ‑ia nedok.; ženiť sa

oženiť -ní -nia ožeň! -nil -niac -nený -nenie dok. (koho (s kým)) ▶ pričiniť sa, aby muž uzavrel manželstvo: doteraz sa matke nepodarilo syna o.; rodičia ho chceli silou-mocou o. s bohatým dievčaťom; Darmo je – bez klebiet ešte nikoho neoženili. [A. Chudoba]nedok.ženiť


oženiť sa -ní sa -nia sa ožeň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie (sa) dok. (ø; s kým) ▶ (o mužovi) uzavrieť manželstvo, úradne potvrdiť manželské spolužitie, zosobášiť sa: tajne, šťastne, dobre, výhodne sa o.; o. sa znovu, druhýkrát; oženil sa so svojou študentskou láskou; zanedlho po oženení sa presťahoval do hlavného mesta; Niektorí kolegovia sa medzičasom aj oženili, založili si rodiny. [P. Vilikovský]nedok.ženiť sa

ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvobrať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení?mať svadbusvadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeňmať sobášsobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalofraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltárhovor. žart. vrabčiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ženiť, -í, -ia nedok (koho) strojiť niekomu uzavretie manželstva, sobáš, sprostredkúvať niekomu uzavretie manželstva: Pravda, taká je obyčaj v dedine, že v osemnástom roku ženia mládencov na písma. (Tim.) Bola to rodina gazdu Kubalíka, ktorý dnes ženil syna Štefana. (Jil.);

opak. ženievať, -a, -ajú;

dok. oženiť

|| ženiť sa (s kým) uzavierať manželstvo, vstupovať do manželstva, brať si ženu; mať svadbu, sobáš: Jurko je slobodný od vojny, môže sa ženiť. (Kuk.) Ženia sa (šuhajci) nedokončiac školy. (Vaj.) Musím sa s ňou zasnúbiť, aby veritelia videli, že sa bohato žením. (Čaj.); pren. Keď s bielou ľaliou sa ženil pestrý tulipán.. (Hviezd.);

opak. ženievať sa, -a, -ajú;

dok. oženiť sa

Morfologický analyzátor

ženiť nedokonavé sloveso
(ja) žením VKesa+; (ty) ženíš VKesb+; (on, ona, ono) žení VKesc+; (my) ženíme VKepa+; (vy) ženíte VKepb+; (oni, ony) ženia VKepc+;

(ja som, ty si, on) ženil VLesam+; (ona) ženila VLesaf+; (ono) ženilo VLesan+; (oni, ony) ženili VLepah+;
(ty) žeň! VMesb+; (my) žeňme! VMepa+; (vy) žeňte! VMepb+;
(nejako) ženiac VHe+;
žeňiť žeňiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor