ženiť, -í, -ia nedok (koho) strojiť niekomu uzavretie manželstva, sobáš, sprostredkúvať niekomu uzavretie manželstva: Pravda, taká je obyčaj v dedine, že v osemnástom roku ženia mládencov na písma. (Tim.) Bola to rodina gazdu Kubalíka, ktorý dnes ženil syna Štefana. (Jil.);
opak. ženievať, -a, -ajú;
dok. oženiť
|| ženiť sa (s kým) uzavierať manželstvo, vstupovať do manželstva, brať si ženu; mať svadbu, sobáš: Jurko je slobodný od vojny, môže sa ženiť. (Kuk.) Ženia sa (šuhajci) nedokončiac školy. (Vaj.) Musím sa s ňou zasnúbiť, aby veritelia videli, že sa bohato žením. (Čaj.); pren. Keď s bielou ľaliou sa ženil pestrý tulipán.. (Hviezd.);
opak. ženievať sa, -a, -ajú;
dok. oženiť sa