ženiť nedok. strojiť mužovi svadbu: ž. syna
// ženiť sa (o mužovi) uzavierať manželstvo; mať svadbu: ž-l sa mladý; ž. sa so spolužiačkou
● expr. akoby sa všetci čerti ž-li je veľmi zlé počasie
ženiť sa žení sa ženia sa žeň sa! ženil sa ženiac sa ženiaci sa ženenie sa nedok.
ženiť žení ženia žeň! ženil ženiac ženiaci ženenie nedok.
oženiť -ní -nia ožeň! -nil -niac -nený -nenie dok. (koho (s kým)) ▶ pričiniť sa, aby muž uzavrel manželstvo: doteraz sa matke nepodarilo syna o.; rodičia ho chceli silou-mocou o. s bohatým dievčaťom; Darmo je – bez klebiet ešte nikoho neoženili. [A. Chudoba] ▷ nedok. ↗ ženiť
oženiť sa -ní sa -nia sa ožeň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie (sa) dok. (ø; s kým) ▶ (o mužovi) uzavrieť manželstvo, úradne potvrdiť manželské spolužitie, zosobášiť sa: tajne, šťastne, dobre, výhodne sa o.; o. sa znovu, druhýkrát; oženil sa so svojou študentskou láskou; zanedlho po oženení sa presťahoval do hlavného mesta; Niektorí kolegovia sa medzičasom aj oženili, založili si rodiny. [P. Vilikovský] ▷ nedok. ↗ ženiť sa
ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvo • brať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení? • mať svadbu • svadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeň • mať sobáš • sobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalo • fraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltár • hovor. žart. vrabčiť sa
ženiť, -í, -ia nedok (koho) strojiť niekomu uzavretie manželstva, sobáš, sprostredkúvať niekomu uzavretie manželstva: Pravda, taká je obyčaj v dedine, že v osemnástom roku ženia mládencov na písma. (Tim.) Bola to rodina gazdu Kubalíka, ktorý dnes ženil syna Štefana. (Jil.);
opak. ženievať, -a, -ajú;
dok. oženiť
|| ženiť sa (s kým) uzavierať manželstvo, vstupovať do manželstva, brať si ženu; mať svadbu, sobáš: Jurko je slobodný od vojny, môže sa ženiť. (Kuk.) Ženia sa (šuhajci) nedokončiac školy. (Vaj.) Musím sa s ňou zasnúbiť, aby veritelia videli, že sa bohato žením. (Čaj.); pren. Keď s bielou ľaliou sa ženil pestrý tulipán.. (Hviezd.);
opak. ženievať sa, -a, -ajú;
dok. oženiť sa
ženiť [-i] ndk koho strojiť uzavretie manželstva, sobáš niekomu: Hawer sweho syna zenyl (TRENČÍN 1508); pan Diuriss pastorka zenil a pastorkinu dawal (!) (ZVOLEN 1658); iungo: zenjm, oddáwam; marito: zenjm, wydawam (KS 1763); ž. sa ndk (o mužovi) uzatvárať manželstvo, sobášiť sa: ssel do Sedmihradskeg zeme, zie se geho pastorek zeny (ŽILINA 1605); mnoho musiss chodit, nikomu nesskodit, gestli se miniss zeniti (BV 1652); enubo: zenjm se, wydawam se (KS 1763); nezen sa, suhajko, netreba ty zeny (KC 1791); bárs rodí se, bár žení, bars umira, platiti musi (BH 1798); za starodawna muzi we tricetj se zenilj (Káz 18. st); ked by sa nam (kňazom) dopusstawalo, aby sme se zenili, meneg by sme hressili (BlR 18. st) F. kdo se zeni pro statek, sam prychodi na zmatek (RL 1642) vypočítavosť sa nevypláca