Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

žena -y žien ž.

1. dospelá osoba žen. pohlavia: slobodná, vydatá, pekná, stará, zrelá, zamestnaná ž.; ľahká ž. nepevných mravných zásad

2. manželka: mať dobrú, vernú ž-u; brať si niekoho za ž-u

držať sa ž-y za sukňu; kto má mrcha ž-u, netreba mu chrenu;

ženský

I. príd.

1. k žena (význ. 1): ž-é pohlavie; ž-é šaty; ž. hlas; ž-é choroby postihujúce pohlavné orgány ženy; ž. lekár gynekológ; gram. ž. rod

2. typický pre ženu: ž. pôvab, ž-á logika, ž-é práce;

žensky prísl.: ž. formovaná postava;

ženskosť -i ž., ženstvo -a s.

II. ženská ž. pejor. žena;

žienka -y -nok ž.

1. zdrob. k žena (význ. 1): drobná ž.; lesná, divá ž. rozpráv. bytosť

2. hypok. k žena (význ. 2): moja ž.;

ženička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k žena (význ. 1): staré ž-y

2. hypok. k žena (význ. 2): mať dobrú ž-u;

ženuška -y -šiek ž. hypok. k žena (význ. 2)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žena ‑y žien ž.; ženský; žensky prísl.; ženskosť ‑i ‑í ž.; ženstvo ‑a s.; ženská ‑ej ž.; ženička ‑y ‑čiek ž.; ženisko ‑a ‑nísk s., N a A jedn. i ž.

manželka vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi • žena: má dobrú manželku, ženuhovor. pani: Ako sa má tvoja pani?fam. moja: moja mi to povedalahypok.: ženičkaženuškažienkahovor. expr. staráfam. starká (v oslovení, najmä v rodine): moja stará, starká nie je domahypok.: mamamamičkamaminamamkamamulienkamamuľkamamuškamamušenkamamušinkamami (z hľadiska manžela) • hovor. svojafam. žieňa


opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje • opatrovateľkazastar.: opatrovkyňaopatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľkyvarovkyňapestúnkahovor.: paniženadievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievčakurátorka (právna, sociálna) • ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka)


pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, ženadáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámoulady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňaseňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpaniobyč. pejor. panička

p. aj žena 1

2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľkazastaráv. al. pejor. chlebodarkyňahovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť oblokyexpr. veliteľka (Škultéty)

3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčkamajiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku

4. p. manželka 5. p. šľachtičná


varovkyňa osoba dozerajúca na dieťa: stala sa varovkyňou vnúčatpestúnkaopatrovateľkaopatrovníčkaopatrovkyňa (osoba dozerajúca na dieťa al. na chorého, bezvládneho a pod. človeka): najať si opatrovateľku, opatrovníčkuženapani: hľadať ženu, paniu k deťom


žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená ženahovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviskapani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme paniedáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dámelady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvorepejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorkafúriaxantipamegera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babuexpr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňastarena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženskápejor. ženštinahrub. piksľa

2. p. manželka

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vzteklica, -e, -líc ž. (čes.) kniž. zastar. Zúrivá žena, zlostnica, čertica, fúria: Vtom vzteklica pripáli: plesk! dievčinu zo skaly. (Botto)


žena, -y, žien ž.

1. dospelá osoba ženského pohlavia (obyč. vydatá): mladá, pekná, stará, slobodná, vydatá ž.; mestská, dedinská ž.; samodruhá ž.; dozretá, zrelá ž. dospelá a dobre vyvinutá; odkvitnutá ž. staršia, starnúca; Peniaze sú dobré čítané a žena bitá. (porek.) divá ž. rozprávková bytosť, víla; padlá ž. ktorá sa prehrešila proti mravnosti; ž. z ulice, pouličná ž. prostitútka; ľahká ž. nepevných mravných zásad, nemravná (zo sexuálnej stránky);

2. manželka: Jemu len toť prvá žena zomrela. (Taj.) Ja si vyberiem synovi ženu sama. (Tim.) Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu. (porek.); pýtať si, brať si, vziať si, mať niekoho za ž-u; mať dobrú, obetavú, vernú ž-u

hovor. expr. držať sa ž-e za sukne (sukieň); držať sa ž-y za sukňu; držať sa ženinej sukne (ženiných sukieň) byť závislý od ženy v konaní, v rozhodovaní al. nejsť (nechodiť) nikam bez ženy

Morfologický analyzátor

žena podstatné meno, ženský rod

(jedna) žena; (bez) ženy; (k) žene; (vidím) ženu; (o) žene; (so) ženou;

(tri) ženy; (bez) žien; (k) ženám; (vidím) ženy; (o) ženách; (so) ženami;

Žena_1 Žena Žena_2 Žena
žena
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) žena predsa vieš, že ťa ľúbi. Žiadna žena nedokáže živiť v sebe lásku k
G (bez) ženy osudy tejto do krajnosti obetavej ženy ma zaujali, priam ma nútili
D (k) žene Aký je vlastne vzťah básnika k žene ? Od začiatku galantný, slušný
A (vidím) ženu jasné, že tielko nevyrobili pre ženu . Malo hlboký výstrih, úzke
L (o) žene o pani Iksypsilonovej. O tej žene z rokliny. Stvrdol mu pohľad.
I (so) ženou Beckley v aute, ako sa rozpráva so ženou na chodníku. Mala lodičky na
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ženy pani, to nebude ťažké! Ak to ženy dopredu nevyklebetia, veľmi rýchlo
G (bez) žien prišiel plný malý autobus, väčšinou žien – niektoré so sebou priviedli
D (k) ženám na vlasoch natoľko ako ich ženám . Dospievajúci nosili dlhé vlasy,
A (vidím) ženy mlčky sledovala odchádzajúce ženy . Penny, ktorá všetko ticho
L (o) ženách veľmi mladých a veľmi sympatických ženách zo Slovenska, s ktorými si vzájomne
I (so) ženami E. Steinová sa pohybovala medzi ženami ako anjel, utešujúci a pomáhajúci.

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor