žena -y žien ž.
1. dospelá osoba žen. pohlavia: slobodná, vydatá, pekná, stará, zrelá, zamestnaná ž.; ľahká ž. nepevných mravných zásad
2. manželka: mať dobrú, vernú ž-u; brať si niekoho za ž-u
● → držať sa ž-y za sukňu; kto má mrcha ž-u, netreba mu chrenu;
ženský
I. príd.
1. k žena (význ. 1): ž-é pohlavie; ž-é šaty; ž. hlas; ž-é choroby postihujúce pohlavné orgány ženy; ž. lekár gynekológ; gram. ž. rod
2. typický pre ženu: ž. pôvab, ž-á logika, ž-é práce;
žensky prísl.: ž. formovaná postava;
ženskosť -i ž., ženstvo -a s.
II. ženská ž. pejor. žena;
žienka -y -nok ž.
1. zdrob. k žena (význ. 1): drobná ž.; lesná, divá ž. rozpráv. bytosť
2. hypok. k žena (význ. 2): moja ž.;
ženička -y -čiek ž.
1. zdrob. expr. k žena (význ. 1): staré ž-y
2. hypok. k žena (význ. 2): mať dobrú ž-u;
ženuška -y -šiek ž. hypok. k žena (význ. 2)
manželka vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi • žena: má dobrú manželku, ženu • hovor. pani: Ako sa má tvoja pani? • fam. moja: moja mi to povedala • hypok.: ženička • ženuška • žienka • hovor. expr. stará • fam. starká (v oslovení, najmä v rodine): moja stará, starká nie je doma • hypok.: mama • mamička • mamina • mamka • mamulienka • mamuľka • mamuška • mamušenka • mamušinka • mami (z hľadiska manžela) • hovor. svoja • fam. žieňa
opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje • opatrovateľka • zastar.: opatrovkyňa • opatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľky • varovkyňa • pestúnka • hovor.: pani • žena • dievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievča • kurátorka (právna, sociálna) • ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka)
pani 1. dospelá osoba ženského pohlavia • žena: vydatá pani, žena, pekná pani, žena • dáma (žena s vyberanými spôsobmi): ukloniť sa pred dámou • lady [vysl. lejdy] (v anglickom prostredí) • doňa • seňora (v španielskom prostredí) • signora [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • madam (obyč. v oslovení) • iron. milosťpani • obyč. pejor. panička
p. aj žena 1
2. žena poskytujúca zamestnanie • zamestnávateľka: prísna pani, zamestnávateľka • zastaráv. al. pejor. chlebodarkyňa • hovor. milosťpani: milosťpani nariadila umyť obloky • expr. veliteľka (Škultéty)
3. žena, ktorá niečo vlastní • vlastníčka • majiteľka: byt zmenil paniu, vlastníčku, majiteľku
4. p. manželka 5. p. šľachtičná
varovkyňa osoba dozerajúca na dieťa: stala sa varovkyňou vnúčat • pestúnka • opatrovateľka • opatrovníčka • opatrovkyňa (osoba dozerajúca na dieťa al. na chorého, bezvládneho a pod. človeka): najať si opatrovateľku, opatrovníčku • žena • pani: hľadať ženu, paniu k deťom
žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená žena • hovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviska • pani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme panie • dáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dáme • lady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvore • pejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorka • fúria • xantipa • megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babu • expr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňa • starena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženská • pejor. ženština • hrub. piksľa
2. p. manželka
vzteklica, -e, -líc ž. (čes.) kniž. zastar. Zúrivá žena, zlostnica, čertica, fúria: Vtom vzteklica pripáli: plesk! dievčinu zo skaly. (Botto)
žena, -y, žien ž.
1. dospelá osoba ženského pohlavia (obyč. vydatá): mladá, pekná, stará, slobodná, vydatá ž.; mestská, dedinská ž.; samodruhá ž.; dozretá, zrelá ž. dospelá a dobre vyvinutá; odkvitnutá ž. staršia, starnúca; Peniaze sú dobré čítané a žena bitá. (porek.) divá ž. rozprávková bytosť, víla; padlá ž. ktorá sa prehrešila proti mravnosti; ž. z ulice, pouličná ž. prostitútka; ľahká ž. nepevných mravných zásad, nemravná (zo sexuálnej stránky);
2. manželka: Jemu len toť prvá žena zomrela. (Taj.) Ja si vyberiem synovi ženu sama. (Tim.) Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu. (porek.); pýtať si, brať si, vziať si, mať niekoho za ž-u; mať dobrú, obetavú, vernú ž-u
● hovor. expr. držať sa ž-e za sukne (sukieň); držať sa ž-y za sukňu; držať sa ženinej sukne (ženiných sukieň) byť závislý od ženy v konaní, v rozhodovaní al. nejsť (nechodiť) nikam bez ženy
(jedna) žena; (bez) ženy; (k) žene; (vidím) ženu; (hej) žena!; (o) žene; (so) ženou;
(dve) ženy; (bez) žien; (k) ženám; (vidím) ženy; (hej) ženy!; (o) ženách; (so) ženami;