žena ž
1. dospelá osoba ženského pohlavia (obyč. vydatá): takowa niemocz diewkam se niestawuge, ale ženam (V. ČEPČÍN 1660); zenj, kdi takowu nemocz swu pristawenu cytá, bolest take hroznu magj, gakobi ditki rodily, totozto buole, ladwj bolenj, matkj pohnuti, smrad, nečistotu y gine kryze (ZÁBORIE 1699); bellatrix: bogowna zena (WU 1750); proto netrpyme, aby kterakolwek dlhych wlasuw a kratkeho rozumu stara zena, kterakolwek soplawa, wssiwawa fralka, kterikolwek potrimiskár byl sudcem we wecách Pisma sv. (PP 1734); zena, gak kazdodenne wydame, wssecka a cela gako gest, samy gazyk gest (SKá 18. st)
L. jazyčná ž. klebetnica: predykante, kdyby w usstipnych a posmessnych slowych prawdy dokazanj stálo, naghorsse gazycne zeny, nestydate, zwadliwe baby za negmudregsse ucitelkyne museli by byt pocitane (DuH 1723); byť ž-e za sedlo byť pod papučou: negen wzacnemu panu kralj Alexandru ozhralstwy usskodjlo, tez Aristotelowy, slawnemu philosofowy, neb byl zene za sedlo (BV 1652)
F. dwe, tri ženy garmark činj (KrG 1704) o klebetnosti
2. manželka: Sekula gest zlatnikowy zenu odludil; porucim ziene swe, Anne roli u Swateho Krale (ŽK 1460; 1518); ze geho zena mluwila, to sme slysseli (TOPOĽČANY 1554); nemame powedomj zadneho, aby takoweho gmena clowek u nas z swu zenu obydlenj mel (ORAVA 1692 E); a kdo se oženi, nech ženu probuge, neb zridka se najde, že meobanuge; nemilug ti cuze zenj, sam sa ozen (AD 1770; 18. st)
F. zle gest tam manzelstwo, prikre towarisstwo, kdy zena tebu wladne (BV 1652); ženin príd privl k 2: bol kupil od mladsseg zenineg sestre (OČOVÁ 1675); socrus: muzowa aneb zenina matka, sswekrussa (NP 17. st); prosocer: muzoweho aneb zeninho otca otec (KS 1763); ženský, ženilý príd: k 1: jest to zawedeno, ze zenske swedomi pred prawem a slib zensky nemuoz byti (ŽK 1473); sukna gedna zenska, jedno koryto pekacze (DRAŽKOVCE 1575 VZ); koziarka kazala zenske mliko krawe dawat (KRUPINA 1716); mamma: žensky prsnjk (ASl 1740); lac humanum: ženské mleko, ceckowe mleko (KS 1763); muliebrarius: ženily (AP 1769); muliebris: ukradnute wecy, zenske ssaty gestli by nekto predawal, ulapeny ma byt (LEVOČA 1785); dwa briliantowe ženske prstenky (PUKANEC 1788)
L. ž-ý vlas bylina z druhu Adiantum bot Venušin vlas capillus-veneris: capillus veneris: žensky wlas (DQ 1629); adianthum: wlas žénsky nebo pannensky (KS 1763); capillus veneris: žensky vlas (SJ 18. st)
L. ž-é pohlavie ženské pokolenie, žena: nebo u nas ne tolyko stawu muskeho, ale tak y pohlawi ženskeho yak piwo, tak take y onen smrduti napog, palene mnohe welmi pigi (TC 1631); zadny towariss nema zenskym pohlawym se po vlyczych neb w domych zabywaty aneb obgimaty (CA 1669); tato medicina wypuzuge wsseligakowu opuchljnu a francuchy od muzskych, y take zenskych pohlaw z žiwota (OCh 17. st); ž-á osoba žena: (Hilarion) kdyz odpocjwal, do cela nahe zenske osobi se gemu predstawowali; (Malchus) mel pak pry sebe gednu prjliss starobylu žensku osobu, gegižto gedna noha giž w hrobe se biti zdala (VP 1764); ž-ý človek vykastrovaný muž: semivir: pul muža, muž wymysskowany, item žensky clowek (KS 1763); ž-ý lúpežník cudzoložník: moechus mulierum: cyzoložnyk, smilnjk, žensky lupežnyk (KS 1763); ž-ho srdca zženštilý, bojazlivý: effoeminatus: zenskeho srdce, nezmuzily, bazliwy (WU 1750);
x. med mäkké ž-é údy rodidlá: audowe zenske osoby, k plozenj a rozenj cloweka sporadani, nazywagj se mekcý žensstj audowé (ZK 1778); ž-é nádobie ženské pohlavné orgány: proty raku na nadoby muzskem nebo zenskem (KLe 1740); ž-ý (svoj) čas, mať ž-ý čas, ž-ý mesiac, (červený) tok, krvotok, kvet mesačný, ž-é mesačné kvety, ž-á nemoc, ž-é potreby, tajnosti menštruácia, mať menštruáciu: kdy wyno u Wlacha wo mlyne dawala, mela zensky swuog cžas, že to ona swimy očima widela (B. ŠTIAVNICA 1625); počynagjce pak obrastat dyewki, kazdy mesjc gedenkrat žensky mesic trpia (KoB 1666); horec zwareny a pity ukraczuge žreny w brichu, cžisty ledwy, žene mocž y tagnosty ženske (LR1 17. st); mak cerny u wine trpkem zotreny cerweny tok zensky zastawy (HL 17. st); semeno retkewne warene a pite ženye moč a žensky kwet; jalowcowa zrna w bilem winye warena žeru urinu, kameny, y kwet žensky; ssafran w pokrmich aneb w napogich poziwanj otwira zacpane jatra, rozhanj zlatenicj, zenye y ženske mesične kweti; semeno rezuchowe wiciscuge, wihany zluč stolicemj, morj čerwj, zmenssuge nadutu slezinu, ženske potrebi proprawuge (RN 17.-- 18. st); dubowe listj aneb kura prostredny profluvium foeminarum: krwotok žensky; menses, muliebrum menstrua: ženská nemoc (KS 1763); ž-ý mesačný elixír liečivo, kt. pomáha pri bolestivej menštruácii: elixir menstruale: zensky mesycny elixyr (TT 1745); ž-á zástava nedostavenie sa menštruácie: semeno horke žensku zastawu proprawuge; geleny hubka (môže) zenske zastawy otwyraty (HL 17. st); bielotok ž-ý, biely ž-ý tok, flus ženská choroba, výtok: semeno piwonkowe pyte tok byly zensky zastawuge; dubowe listj aneb kura prostredny u wine neb wode warena a pita zastawuge y belotok zensky (HL 17. st); anys sussenj a prigati stawuge stolice a bilj fflus zensky (RN 17.-18. st); ž-é nečistoty, vlhkosti ženská choroba, výtok: ženske nečystoty žene (HL 17. st); jalowcowi oleg wihanj moč y ženske wlchkostj (RN 17. - 18. st); ž-á postieľka placenta: postgelky zenskeg od prwosky wody 4 loty (HT 1760); ž-ý úd, život, ž-á hanba, stydlivost (tela), hanebné telo ž-é ženské genitálie: w črieslech stidliwjch vdowe hanby gsau, hanba zenska neb vd zensky (KoB 1666); cunnus: žensky ud; muliebria: ženská háňba, ženská stydliwot tela (KS 1763); listi bolehlawowe potlčene, ked sa na telo hanebne, chlapske alebo ženske prikladagu, žadost k skutku telesnemu uhasugu (Zel 18. st); ž-ý život, ž-á matka maternica: uter, uterus: žiwot žensky, mátka et maternjk; matrix: ženska matka, žiwot žensky; vulva: žiwot žensky, stydliwe telo (KS 1763)
F. nad zensku zlost w celem swete nenalezness zlosti (GV 1755) ženský hnev je najväčší; never ni žádnemu, ni ženskému slowu, zdá se byti owca, než ma mysel lwowu (ASL 1781) zdanie klame; ženisko, žensko aug: toto clowecisko, toto zensko (TRNAVA 1780); foemina turpis: zenisko (PD 18. st); ženička, žienka [žie-, žen-] dem
1. k 1: foemina: mnohe ženky, sselmy, po zwrchu panny, a po spodku ryby (WU 1750); (Ježiša) samaritanska ta ženička swu wjru občerstwila (VP 1764); bola ista wdowa, dobra zenicka, ktora mala dwe dréčné céri (DS 1795); ženka, ženička (PD 18. st); muliercula: ženka, ženička (PD 18. st)
2. k 2: uxorcula: menzelecka et zenicka (KS 1763); po žensky prísl výraz: nesmelj na každj hrmot po ženskj se strachem trase a narjka (KoB 1666)