železo, -a str.
1. najbežnejší, najpoužívanejší a najdôležitejší kov (obyč. vo výrobe formou a kvalitou uspôsobený na istý cieľ); chemický prvok (zn. Fe): kujné, surové, liatinoví ž.; meteorické ž.; predmety vyrobené zo ž-a; taviť, kuť, spracúvať ž.; technické, betónové, stavebné, tyčové, profilové ž.; chem. dvojmocné, trojmocné ž.; sklad ž-a železných výrobkov; obchod so ž-ém s výrobkami zo železa; hovor.: byť od ž-a byť zamestnaný pri výrobe, spracúvaní železa;
pren. symbol pevnosti, odolnosti, sily: mať nervy, svaly, zdravie (ako) zo ž-a; byť (ako) zo ž-a
● hovor.: kuť (kovať) ž., kým je horúce (za horúca) využívať vhodnú príležitosť, robiť niečo, kým trvajú vhodné podmienky; núdza, potreba (aj) ž. láme (prísl.) núdza ospravedlňuje aj neobvyklé konanie (napr. porušenie spoločenských konvencií ap.); ž. sa ž-om ostrí (prísl.) na všetko treba použiť primeraný prostriedok; kniž. vládnuť nad niekým ž-om surovou (napr. vojenskou) silou, terorom;
2. hromad. kusy železa: staré železo;
pren. symbol nepotrebnosti, zastaranosti, nesúcosti: odhodiť, hodiť, zahodiť niečo (niekoho) do starého ž-a (medzi staré ž.); patriť do starého ž-a (medzi staré ž.);
3. (mn. č. železá, -liez) kus železa; predmet vyrobený, zhotovený zo železa: krajčírske ž. hladidlo, žehlička; tech. montážne ž-á;
4. zried. putá: Ruky na chrbát a do železa, a hybaj ma vláčiť po Trenčíne. (Jes.)
5. zried. klepec: ž. na tchory (Al.);
železový príd. zried.: ž-á ondulácia pomocou železných nástrojov; tech. ž. betón železobetón;
želiezko, -a, -zok str. zdrob. k 3 kúsok železa; menší predmet vyrobený, zhotovený zo železa a slúžiaci na istý cieľ: natáčať si vlasy na horúce ž-a (Tat.); Odkvačil drevený kolík v želiezku na dverciach. (Jes.);
stol. rezná súčiastka hoblíka;
ban. železný klin
● hovor. hriať si (mať, držať) dve ž-a v ohni sledovať súčasne niekoľko cieľov, vypočítavo taktizovať;
železisko, -a, -získ str. zvel. veľký kus železa