železo -a s.
1. najbežnejší a najpoužívanejší kov, chem. prvok, zn. Fe: čisté, kujné, surové ž., zliatiny ž-a; taviť, kuť, spracúvať ž.
2. výrobky zo železa, železné nástroje ap.: profilové, tyčové ž.; zber (starého) ž-a opotrebovaných železných výrobkov
3. obyč. pomn. železá -liez (železné) putá (význ. 1)
4. obyč. pomn. železná pasca: líška sa chytila do ž-z
● mať nervy, zdravie (ako) zo ž-a pevné; tvrdý, pevný ako ž. veľmi; → kuť ž., kým je horúce; patriť do starého ž-a byť nepotrebný;
železový príd.: ž. betón železobetón;
želiezko -a -zok s. zdrob. k 2, 3
● mať dve ž-a v ohni zaisťovať si dve príležitosti; mať ž. v ohni mať výhľad na úspech
železo -za s.
ondulovačka ondulovacie kliešte • hovor. ondulačka • hovor. zastaráv. kulma: používať ondulovačku, kulmu na úpravu vlasov • hovor. zastar. železo
pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepec • osídlo: vtáča sa chytilo do osídla • slučka • oko: pripraviť slučku • železo (železná pasca): líška sa chytila do železa • škripec (zariadenie na chytanie myší) • lapák • sklopec • zried. sklopka
2. p. úklady
železo p. pasca 1
železo, -a str.
1. najbežnejší, najpoužívanejší a najdôležitejší kov (obyč. vo výrobe formou a kvalitou uspôsobený na istý cieľ); chemický prvok (zn. Fe): kujné, surové, liatinoví ž.; meteorické ž.; predmety vyrobené zo ž-a; taviť, kuť, spracúvať ž.; technické, betónové, stavebné, tyčové, profilové ž.; chem. dvojmocné, trojmocné ž.; sklad ž-a železných výrobkov; obchod so ž-ém s výrobkami zo železa; hovor.: byť od ž-a byť zamestnaný pri výrobe, spracúvaní železa;
pren. symbol pevnosti, odolnosti, sily: mať nervy, svaly, zdravie (ako) zo ž-a; byť (ako) zo ž-a
● hovor.: kuť (kovať) ž., kým je horúce (za horúca) využívať vhodnú príležitosť, robiť niečo, kým trvajú vhodné podmienky; núdza, potreba (aj) ž. láme (prísl.) núdza ospravedlňuje aj neobvyklé konanie (napr. porušenie spoločenských konvencií ap.); ž. sa ž-om ostrí (prísl.) na všetko treba použiť primeraný prostriedok; kniž. vládnuť nad niekým ž-om surovou (napr. vojenskou) silou, terorom;
2. hromad. kusy železa: staré železo;
pren. symbol nepotrebnosti, zastaranosti, nesúcosti: odhodiť, hodiť, zahodiť niečo (niekoho) do starého ž-a (medzi staré ž.); patriť do starého ž-a (medzi staré ž.);
3. (mn. č. železá, -liez) kus železa; predmet vyrobený, zhotovený zo železa: krajčírske ž. hladidlo, žehlička; tech. montážne ž-á;
4. zried. putá: Ruky na chrbát a do železa, a hybaj ma vláčiť po Trenčíne. (Jes.)
5. zried. klepec: ž. na tchory (Al.);
železový príd. zried.: ž-á ondulácia pomocou železných nástrojov; tech. ž. betón železobetón;
želiezko, -a, -zok str. zdrob. k 3 kúsok železa; menší predmet vyrobený, zhotovený zo železa a slúžiaci na istý cieľ: natáčať si vlasy na horúce ž-a (Tat.); Odkvačil drevený kolík v želiezku na dverciach. (Jes.);
stol. rezná súčiastka hoblíka;
ban. železný klin
● hovor. hriať si (mať, držať) dve ž-a v ohni sledovať súčasne niekoľko cieľov, vypočítavo taktizovať;
železisko, -a, -získ str. zvel. veľký kus železa
železo [že-, ze-] s 1. dôležitý a často používaný kov spracúvaný na oceľ a slúžiaci na výrobu nástrojov a predmetov: rdza zelezo zgyeda (PG 1656); zelezo gest twrdé a twrdssy gesste ocel (OP 1685); zeleza wyedenskeho mrežoweho hrom 1 (DUBNICA n. V. 1720); otec Martina Lutera byl gménem Jan Luter, ktery dobjwanim z dolu zeleza a kámenj lámanim se žiwyl (ČS 1754); ferrum: zelezo (KS 1763); od kazdeho centa wismelcowaneho zeleza try grosse dostaneme (VALASKÁ 1771); w takowým domnenj za dluhý čas byli, že gegich zeme žádnych kowu, ano, ani železa nema (StN 1785); cigán, šelma zlodegská, ukradne, kde čo máš: powrazy z wozu, železo (Pie 18. st); x. pren (človek) s ťažkú terchu olowa aneb zeleza obtazeny bywa (BlR 18. st) o ťažkom živote F. potreba zelezo lame (SiN 1678) o prekonávaní prekážok; lepsseg gest pisek, železo aneb sol nositi, nežli s nemudrym člowekem w towaristwi žity (GV 1755) 2. predmet vyrobený, zhotovený zo železa: zelezo gedno pro oplatky (HALUZICE 1629); artopta: zelezo na oplatki (KS 1763); calamister: zelezo na kucerawenj wlasuw (AP 1769) L. oblátkové ž. forma na pečenie oblátok: zeleza oplatkowe 2 (HALUZICE 1643); orné ž. radlo, lemeš na pluhu: orné zelezo na obe strany se obrátiti a naprawiti muze (HRK 1773); národowé tito s teho metallu orné zelezá wyrábali (PT 1778); dostať zdravie ž-om uzdraviť sa po chirurgickom zákroku: nemocny skoreg z masťu, než železom žáda dostať zdrawi (GV 1755) 3. obyč. pomn putá: se geg zet s nou (masťou) namazal, hnedki s neho železa spadly (KRUPINA 1675); numella: krkowe zelezo (KS 1763); w zeleze okowany gsuce zustawaly (RUŽOMBEROK 1776); wsadil ho richtar do žalara a do želez ho okuwat dal (MiK 18. st) L. byť pod ž-om byť v putách, uväznený: treba budes pod zelezem, preca budess mogim muzem (KC 1791) 4. železná zbraň, nôž, meč: syn krk otcza, skrs ktereho od rehole byl odwedyen, zelezem podrezal (PeP 1770); zelezo, ktere obnazil na gine, nepritelské radi, skazu rozlywal (PT 1796); čo lowec ma železo, to zarowno mnjch ma odprosowánj (BlR 18. st); -ový príd k 1: kowacž zelezo do zelezoweg wody whaczuwa (KoB 1666)