železnica, -e, -níc ž.
1. diaľkový dopravný prostriedok s vozňami, ktoré po železných koľajach ťahá lokomotíva;
obyč. železnice, -níc pomn. súhrn zariadení potrebných na dopravu po železných koľajach (na vlakovú dopravu): úzkokoľajná, elektrická, mestská, pouličná, lesná, podzemná, detská ž.; Košicko-bohumínska ž.; štátne ž-e;
2. bez. mn. č. hovor. ustanovizeň, ktorá má na starosti vlakovú dopravu: Maruša chodila do roboty ku železnici. (Rys.) Gróf sa ho potom ujal a zaprotežoval ho k železnici. (Vám.)
3. hovor. trať: Sadol na chodník pri železnici. (Rys.) Za riekou išla železnica. (Janč.)
4. hovor. trochu zastar. vlak: Sivonka Rybenku musela vyprevadiť na železnicu. (Urb.); sadať na ž-u (Taj.) Po trati sa ženie železnica. (Ráz.); cestovanie po ž-i (Kuk.) vlakom;
železničný príd.: ž-á preukázka, ž. lístok; ž-á doprava, ž-á sieť; ž. zamestnanec, ž. robotník; ž-á trať, ž. most, ž. násyp, ž-á stanica, ž-é koľaje, ž-á križovatka, ž-é závory, ž. vozeň, ž. uzol; ž-é nešťastie;
železnička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: úzkokoľajná ž.