železnica -e -níc ž.
1. dráha so smerovo viazaným pohybom vozidiel po koľaji al. koľajnici: dvojkoľajová, širokorozchodná, úzkorozchodná, lesná, visutá ž.
2. súhrn mechanizmov a činností spojených s koľajovou dopravou: pracovať pri ž-i;
železničný príd.: ž. zamestnanec, ž. násyp, vozeň, most, ž-á doprava, sieť, stanica, trať; ž-á polícia, ž-é vojsko;
železnička -y -čiek ž. zdrob.
železničný -ná -né príd.
železnica, -e, -níc ž.
1. diaľkový dopravný prostriedok s vozňami, ktoré po železných koľajach ťahá lokomotíva;
obyč. železnice, -níc pomn. súhrn zariadení potrebných na dopravu po železných koľajach (na vlakovú dopravu): úzkokoľajná, elektrická, mestská, pouličná, lesná, podzemná, detská ž.; Košicko-bohumínska ž.; štátne ž-e;
2. bez. mn. č. hovor. ustanovizeň, ktorá má na starosti vlakovú dopravu: Maruša chodila do roboty ku železnici. (Rys.) Gróf sa ho potom ujal a zaprotežoval ho k železnici. (Vám.)
3. hovor. trať: Sadol na chodník pri železnici. (Rys.) Za riekou išla železnica. (Janč.)
4. hovor. trochu zastar. vlak: Sivonka Rybenku musela vyprevadiť na železnicu. (Urb.); sadať na ž-u (Taj.) Po trati sa ženie železnica. (Ráz.); cestovanie po ž-i (Kuk.) vlakom;
železničný príd.: ž-á preukázka, ž. lístok; ž-á doprava, ž-á sieť; ž. zamestnanec, ž. robotník; ž-á trať, ž. most, ž. násyp, ž-á stanica, ž-é koľaje, ž-á križovatka, ž-é závory, ž. vozeň, ž. uzol; ž-é nešťastie;
železnička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: úzkokoľajná ž.
železničný p. železnica