Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

želať nedok.

1. chcieť, aby sa niekomu niečo (dobré) (do)stalo; konvenčnou formou vyjadrovať takéto chcenie: ž. dobrý deň, šťastný návrat, veľa úspechov; ž-á mu, aby sa skoro uzdravil; ž. všetko najlepšie žičiť; ž-ný výsledok, tajné ž-nie, vyhovieť ž-niu

2. cítiť uspokojenie, že sa niekomu niečo (do)stalo, dostáva: ž-l mu udelené ocenenie

// želať si

1. mať pocit potreby niečoho, priať si, chcieť: ž. si skorý návrat otca

2. dávať najavo svoju požiadavku, žiadosť, priať si: než-á si, aby ho vyrušovali; čo si ž-te na pitie?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
želať ‑á ‑ajú nedok.; želať si

chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho • priaťžičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestuhovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie


želať si mať pocit potreby niečoho al. dávať najavo svoju potrebu ako požiadavku • priať si: želám si, prajem si, aby sa mi splnila túžba cestovať; želáme si, prajeme si dodržiavať domáci poriadokchcieť: naposledy ešte chce vidieť synazastaráv. ráčiť: Ráčite, želáte si ešte pridať?žiadať si: žiada si ešte navštíviť rodisko

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

želať, -á, -ajú nedok. (komu čo, zried. i so spoj. aby) žičiť, priať: ž. niekomu dobrý deň, veselé sviatky; ž. niekomu veľa úspechov v práci; ž. niekomu šťastný návrat; Veru by som jej želala, aby z toho niečo bolo. (Jégé);

dok. zaželať

|| želať si (čo, so spoj. aby i s neurč.)

1. žiadať si, priať si, chcieť: Splnilo sa mu všetko, čo si želal. (Tat.) Tomáš by si bol želal, aby kráčali pomalšie. (Zúb.) Mišo by si bol želal môcť teraz bežať. (Gráf) To nemá želaný účinok (Šolt.) taký, aký by sme si želali.

2. žiadať si, priať si navzájom: ž. si (navzájom) veľa úspechov;

dok. zaželať si

Morfologický analyzátor

želať nedokonavé sloveso
(ja) želám VKesa+; (ty) želáš VKesb+; (on, ona, ono) želá VKesc+; (my) želáme VKepa+; (vy) želáte VKepb+; (oni, ony) želajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) želal VLesam+; (ona) želala VLesaf+; (ono) želalo VLesan+; (oni, ony) želali VLepah+;
(ty) želaj! VMesb+; (my) želajme! VMepa+; (vy) želajte! VMepb+;
(nejako) želajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor