Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

vzhľad -u m. vonkajšia podoba; výzor: v. výrobku, mať pekný v.;

vzhľadom na predl. s A vyj. zreteľ; s ohľadom na, so zreteľom na: v. na zvýšený počet ochorení treba deti očkovať; v. na svoj vek je vyspelý;

vzhľadom na to, že spoj. podraď. kniž. vyj. zreteľ, keďže: v. na to, že konferencia nebude, treba ubytovanie odvolať;

vzhľadový príd.: v-é chyby;

vzhľadovo prísl.

že

I. spoj.

A. podraď. uvádza vetu

1. podmetovú: zdá sa, že niekto prišiel; ukazuje sa, že bude pekné počasie; hnevá ho, že nevyhral; je pravda, že prišiel neskoro

2. prísudkovú (najmä po sponových slovesách, po slovesách existencie ap.): bol taký, že sa všetkému tešil; tváril sa, že spí

3. vetnozákladovú: bolo už až tak, že nebolo východiska

4. doplnkovú: videl otca, že kľačí na zemi

5. prívlastkovú: mal istotu, že vec je v poriadku; boli také časy, že sa ľuďom nechcelo žiť

6. predmetovú: počula, že sa otvorili dvere; tušil, že potom bude na to čas

7. spôsobovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko ap.): ruky sa jej triasli, že sotva nahmatala kľúč; tak ju vykrútil, že potratila topánky; vo výrazoch a) ako že/akože vyj. dôrazné uistenie: dám ho súdu, ako že sa volám ... b) bez toho, že by/žeby vyj. uskutočnenie deja hlav. vety bez uskutočnenia deja vedľ. vety, bez toho, aby: zapísali ho bez toho, že by sa ho boli spýtali c) s tým, že vyj. okolnosť, za kt. platí dej hlav. vety: odišli s tým, že sa ešte vrátia; uzavreli dohodu s tým, že ju ešte spresnia

8. prostriedkovú (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tým): odôvodnite to tým, že ho potrebuje

9. príčinnú: mal radosť, že na to prišiel sám; rašelina sa používa preto, že má veľkú nasávaciu schopnosť

10. dôsledkovú, a preto, takže: do predsiene sa zišiel celý kŕdeľ, že je takmer plná

11. účelovú: zvrtla sa k džbánu, že si naleje vody

12. vo výrazoch napriek tomu, že; vzdor tomu, že prípustkovú: odišli porazení napriek tomu, že mali väčšinu zápasu prevahu

B. priraď.

1. vo výraze nie(to) že by, pís. i nie(to)žeby, ktorý vyjadruje odstupňúvací vzťah: nebolo čím kapustu zatrepať, nietožeby omastiť

2. vo výraze nie že by – ale/lež, ktorý vyj. dôrazne odporovací vzťah: nie že by sa bola polepšila, ale stáva sa horšou

II. čast.

1. uvádza zvol. vetu: že sa nehanbíš!

2. uvádza želaciu vetu: že múdro vykonáš!

3. hovor. vyj. hodnotiaci postoj k vete: ja že nemám peniaze?

4. expr. zdôrazňuje platnosť výrazu: a tebe že je čo?

5. vyj., že obsah vety sa podáva ako cudzí výrok, ako domnienka ap.; vraj: že ho už chytili?

6. vo výrazoch len že, len-len že, len toľko že, div že, ktoré obmedzujú platnosť modifikovaného výrazu: len toľko že neumrel, len-len že dobehol na vlak, div že nespadol

7. vo výraze že či, ktorý vyj. dôrazné prisvedčenie, pravdaže: máš dosť? – že či!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

nieto, nie to; nietoby, nie to by; nietožeby, nie to že by; nieto aby spoj.

niežeby, nie že by; nieby, nie by spoj.

že spoj. i čast.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akože, pís. i ako že zám. opytovacie príslovkové

akože, ako že spoj. podraďovacia

akože, ako že čast.

aspoňže, aspoň že čast.

dobreže, dobre že čast.

ešteže, pís. i ešte že čast.

ledaže, leda že čast.

ledvaže, ledva že čast.

niežeby, pís. i nie žeby, nie že by spoj. priraďovacia i ako súčasť dvojčlennej spojky niežeby – ale

že spoj. podraďovacia i čast.

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-že/2591337±26: adjektíva m. neživ. N+A pl. 1. st. 110 svieže/110

-že/2591337±26: adjektíva s. N+A sg. 1. st. 262 svieže/262

-že/2591337±26: adjektíva ž. A pl. 1. st. 51 svieže/51

-že/2591337±26: adjektíva ž. N pl. 1. st. 105 svieže/105

-že/2591337±26: pronominá (zmiešané) m. živ. D pl. 11 týmže/11

-že/2591337±26: pronominá (zmiešané) m. živ. G pl. 11 týchže/11

-že/2591337±26: pronominá (zmiešané) m. živ. I sg. 15 týmže/9 (1/6)

-že/2591337±26: pronominá (zmiešané) ž. G pl. 9 týchže/9

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aby 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účelovú a vedľajšiu vetu predmetovú • žeby: deti sa tuhšie k sebe primkli, aby, žeby premohli strach; oznámili nám, aby, žeby sme ich čakali na stanici; nedopustí, žeby jeho žena ťažko robila • poet. by: Ohníček išiel spať, by mohol ráno vstať. (J. Kráľ) • nech • expr. nechže: zasvieť, nech lepšie vidíš, aby si lepšie videl; silne ho drž, nechže ti neujde; povedala mu, nech si veci uprace • že: zobrala krhlu, že poleje kvety, aby poliala kvety

2. uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú, doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania), dôsledkovú (nadradená veta je záporná) a príslovkovú príčinnú (so záporom; v nadradenej vete sú slovesá typu báť sa) • žeby • poet. by: predložil návrh, aby sa začalo rokovať; dačo sa už nájde, aby, žeby nemusel rukovať; ešte som ho nepočul, žeby prosil; nie je malé dieťa, aby, žeby si ho stále poúčal; bojí sa, žeby, by nespadol

3. uvádza vetu, v ktorej sa vyjadruje želanie, výstraha, žiadosť a pod. • žeby • expr. abyže: Aby ste nám hanbu neurobili! Aby ťa čert vzal! Žeby si sa nám šťastne vrátil! Abyže si tam nezaháľal! • nech • expr. nechže: Nech, nechže to parom vezme!

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2

až 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • iba • len: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1

hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek

kiež uvádza želaciu vetu • kiežby • bár • bárs • nech • nech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiť • keby • keby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišli • bodaj • zastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazne • že: Že sa zdravý vrátiš!

ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidí • hovor.: len-len • len-len že • tak-tak • tak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamy • expr.: ledvaže • sotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidí • expr. ledvučičko (Hviezdoslav) • expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presile • zastar. ledvy • arch. ledvým činom (Tajovský, Figuli) • nár. ledvaj

2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršať • ako • iba • iba čo • iba toľko • čo • len • len čo • len toľko čo • hneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízor • expr.: ledvaže • sotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolo • zastar. ledvy • nár. ledvaj

nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietoby • nietoaby • nietožeby • nieby • niežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v noci • tobôž • tobôž nie • tým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhým • tým skôr • tým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec

sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počuli • len-len • expr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadal • leda • expr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohár • expr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udrží • hovor. tak-tak • hovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukru • expr. ledvučičko • zastar.: sotvy • sotvyže • ledvy • arch. ledvým činom (Tajovský, Figuli) • takmer • temer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštívi • ťažko • asi ťažko • asi nie • pravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie. • asi • pravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevráti • zastar.: sotvy • sotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršať • hneď ako • len čo • len toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiť • iba čo • iba toľko čo • práve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov otec • zastar.: sotvy • sotvyže (Dobšinský, Škultéty) • kadenáhle (Kalinčiak) • nespráv. akonáhle

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

počuť, -čuje, -čujú dok. i nedok.

1. (čo, koho, čo o kom, o čom i bezpredm.) vnímať sluchom, zachytiť, zachytávať sluchom: počujem pieseň, smiech, krik; Smiech bol tichý, aby ho tí traja nepočuli. (Jes.); jasne, zreteľne, dobre, zle p. niečo; Či vari zle počula? (Švant.) klamal ju sluch? Je hlboko presvedčený o pravde počutých slov. (Jégé); dnes počuté historky (Kuk.); Premieľali počuté a povedané (Jégé) čo počuli a povedali. Čo z jeho úst počujú, všetko chvália (Taj.) čokoľvek povie, jeho reči, mienku ap.; počuť niečo na vlastné uši; Chce na vlastné uši počuť (Dobš.) sám, osobne sa presvedčiť

● iron. p. trávu rásť vidieť, rozlišovať niečo, čo v skutočnosti nejestvuje; Dievka moja, svet nepočul také niečo (Tat.) nie je obvyklé, nerobí sa to. Nuž počul to svet? (Laz.) je to možné?; nechce o niečom (o niekom, o tom) nič počuť, ani počuť odmieta, zavrhuje niečo (niekoho) , nechce privoliť na niečo: Gustík nechce o ženbe ani počuť. (Zúb.) Nič nechcel počuť o Irenke (Jes.) nechcel ju. Najprv ani počuť, do služby vonkoncom nie. (Švant.)

2. mať schopnosť vnímať sluchom, mať sluch: zle počuje má chybný sluch; nepočuje je hluchý; robí sa, akoby nepočul nechce počuť, robí sa hluchým;

3. len dok. (čo, o čom, o kom) dozvedieť sa, dostať zprávu, vziať na vedomie: Prv ale chcem počuť mienku vašu o veci vážnej. (Kal.) Chcel počuť novinu. (Tat.) Zlovesť som počula. (Hviezd.) Nemali nič proti človeku, o ktorom len dobré počuť mohli. (Vaj.) Počul som už o tom. (Urb.) hovorím len, čo počujem. (Laz.) Počuj moju radu (Vaj.) vypočuj, počúvni.

4. len nedok. neos. počuť, bolo počuť (koho, čo i so spoj. že) možno, bolo možno, dá sa, dalo sa vnímať sluchom: Počuť zas čiesi kroky v kuchyni. (Bod.) Z Tureckého vrchu bolo počuť kanonádu. (Tat.); nepočuť vlastného slova je veľký krik, hluk; Počuť, že by ich mali za kmotrovcov volať (Taj.) povráva sa. V hlase bolo počuť sklamanie (Tat.) bolo možné vycítiť;

nedok. k 1 i počúvať

pomyslieť (si), -í, -ia, rozk. -sli (si) dok.

1. (bezpredm. i čo i so spoj. že) urobiť si o niečom, o niekom záver vo forme súdu, myšlienky, mať myšlienku; uvedomiť si niečo: Nebol by som pomyslel, že mi brat aj po smrti bude prekážať. (Stod.) Pomysli si, že opatrnosti nikdy nezbýva. (Kuk.) Zmizol mi, ako som to stačil pomyslieť. (Tat.)

● hovor. Kto by (si) to (len) bol pomyslel! je to neočakávané, prakvapujúce; ani by človek nepomyslel, to by ani čert (parom) nepomyslel je to divné, neuveriteľné: strach p., strašné p., hriech p. výrazy záporu, odporu, nesúhlasu;

2. (čo, čo o kom, o čom) urobiť si mienku, názor: neviem, čo si mám o tom pomyslieť; Čo by si o nás pomysleli, keby sme chovali chrty. (Fr. Kráľ); o ňom dobre nepomyslia (Taj.); čo by si ľudia (o mne, o nás) pomysleli, čo by si svet pomyslel, čo si len ľudia pomyslia vyjadrenie obavy pred nepriaznivým posúdením;

3. (na koho, na čo) pripomenúť si niekoho, niečo, spomenúť si: Akiste pomyslela na dobu svojho detstva. (Ondr.) Róza naň viac ani nepomyslí. (Taj.) V lete sme si na otca skoro ani nepomysleli. (Janč.)

● hovor. (na to) ani pomyslieť! vyjadrenie záporu;

4. pomyslieť si (čo) predstaviť si: Možno si bez zemana pomyslieť i len stoličný úrad? (Stod.); len si pomyslite, pomyslite si! vsuvka blížiaca sa významom citoslovcu hľa;

5. pomyslieť zried. rozmysleť si, uvážiť: Až keď bude dielo vytlačené, pomyslím, čo s ním počať. (Záb.) Raz, keď videl adresu dobrého známeho priateľa — nepomyslel, ale sadol a napísal priateľovi kartičku. (Taj.)

ponazdať sa, -á, -ajú dok. trochu zastar. (čoho, čomu, so spoj. že i bezpredm.; obyč. v zápore) nazdať sa: Ivan ma prekvapí nejakým skutkom, akého by som sa nikdy nebola ponazdala. (Vans.) Dostala som sa na to, čomu by som sa nikdy nebola ponazdala. (Dobš.) Nebola by som sa ponazdala, že ona bude ľútiť za ním. (Tim.) Viem aj viac, ako by ste sa ponazdali. (Vans.)

ponosovať sa, -uje, -ujú nedok. (na koho, na čo, komu, so spoj. že i bezpredm.) vyslovovať sťažnosť, sťažovať sa; žalovať sa, ťažkať si: Ponosoval sa na ženu. (Taj.) Každý mal, na čo by sa ponosoval. (Tim.) Ponosujete sa mi, že vám otupno samému. (Šolt.) Ponosoval sa mi na žalúdok, že nemôže jesť. (Taj.) Len sa žalujem v tomto súžení, len sa ponosujem. (Tim.)

ponúknuť, -ne, -nu, -kol dok.

1. (komu čo, koho čím i so spoj. že) dať, podať niekomu niečo so želaním, s návrhom al. s výzvou, aby si to vzal, aby to prijal, aby to použil: p. niekomu jedlo, víno, p. niekoho jedlom, vínom; p. niekomu pomoc; p. tovar aby ho niekto kúpil; Ponúkla ho lavicou (Tim.) vyzvala ho, aby si sadol. Hotová som ponúknuť vám svoje služby. (Tim.); ponúkol jej rameno aby sa ho chytila; Ponúkli mu miesto redaktora. (Urb.) Ponúkol knižky, noviny na predaj. (Taj.) Ponúkla mu pani notárka, že ho prijme na stravu. (Fr. Kráľ)

2. (koho, koho do čoho, koho so spoj. aby) povzbudiť, vyzvať niekoho, aby niečo urobil, vykonal: Pohybom ruky ponúkol ho: ráčte! (Tat.) Skôr ma ponúkol do rozprávky nezvestný Milan Kališ. (Bedn.) Zuzka, ponúkni za stôl (Stod.) vyzvi ísť jesť! Ponúkol úctivo Bárdoša, aby vošiel. (Min.);

nedok. ponúkať, -a, -ajú: urobiť niečo bez ponúkania, vziať si bez ponúkania

|| ponúknuť sa (komu za čo, so spoj. že i bezpredm.) z vlastného popudu prejaviť ochotu niečo vykonať, niečo urobiť, niečím sa zamestnávať: p. sa za spoločníka; Pastierik ponúkol sa mu za učňa. (Dobš.) Ponúkol sa, že to urobí;

nedok. ponúkať sa

poprieť¹, -prie, -prú, rozk. popri; poprenie/-tie dok.

1. (čo) vyhlásiť niečo za neexistujúce, neplatné, neuznať niečo: p. existenciu niečoho; p. právo, oprávnenie na niečo;

2. (čo) vyhlásiť za nepravdivé: p. tvrdenie, výrok, zprávu;

3. (čo, koho i so spoj. že) zatajiť, nepriznať sa k niečomu, nepriznať niečo, zaprieť: p. svoju vinu, p. svoju účasť na niečom; Poliak nemôže poprieť, že niečo pravdy bude na rečiach učiteľa. (Laz.) Znaky intrigánstva sa nedajú u nej poprieť. (Štod.);

nedok. popierať, -a, -ajú

poveriť², -í, -ia dok. zastar. (čo i so spoj. že) uveriť: Kto by to bol poveril, že naše deti budú sa zhovárať ako panské. (Tim.) Či by som bola poverila, že ťa viac živého neuvidím! (Tim.) Johanka sa vydáva. Ktože by to bol do nej poveril! (Šolt.) kto by to bol o nej predpokladal.

povrávať (si), -a, -ajú nedok.

1. (čo, o čom, o kom, bezpredm. i so spoj. že) šíriť reči, rozprávať, vravieť, hovoriť: Ľudia všeličo povrávajú. (Fig.) (O skale) ľudia povrávali, že Jánošík v nej zanechal stopu. (Krno) Celé mesto si len o vás povráva. (Jes.) Tak ženy povrávajú, ja neviem. (Tim.) neos. povráva sa ľudia hovoria, hovorí sa;

2. hovoriť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným hlasom: „Nezapálim,“ povrával, „na moj pravdu nezapálim.“ (Jes.) Mať si povrávala: „Hodné dievča. — Len sa tak pretekajú o ňu.“ (Kuk.) Tajomne si povrávali. Významne sa usmievali a hmkali. (Hor.) S bratom sme si potajomky povrávali. (Al.) „Linka drahá, že sa len vidíme po toľkých rokoch!“ udusene povráva matka. (Al.)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

div³
I. vetná prísl nie div, neni div/divu i v otázke čo divu, či (je) div? nemožno sa diviť: neny gest dyw, že czlowek vpadne (STRÁŽNICA 1529); nenj diw, ponewadž oni samy teg nesslechetnosty poddanj gsu (WO 1670); nebylo by djwu, žie by nemely co mlatit (DUBNICA n. V. 1722); dar pekny bila Maria, čo techdj diwu, že ona negmilegssy bila Panu Bohu (KT 1753); minime mirum: ne diw (KS 1763); div; div jestli je čudné, prekvapujúce: mirum ni domi est: dyw, gesly doma neni (KS 1763); mistr Gakomus mluwi: Diw ze czlowek vmre, kdiž ssalwia roste (LR5 18. st)
II. čast vyj. prekvapenie, podivenie; div, div, že (so záporným slovesom) skoro, temer, len-len že: dyw gsy ocžy newydierem (TRENČÍN 1584); konye dyw ot hladu nepomory (SUČANY 1622); wiczudky daval chudobe, div že ludge nepokapaly (JASENICA 1710)
F. pany Keviczka diw nohy neotočzila, pokawad tie penize pozičzaty nedostala (DIVIAKY 1736) veľmi veľa sa nachodila

že
I. spoj podr uvádza vedľajšie vety: qvousqve: že (KS 1763)
1. podmetové: czo bi byla spowed: ze nicz gineho neny, než zgewne a zretedlne wiznanj hrjchow swogich (BAg 1585)
2. prísudkové (po sponových slovesách al. po výrazoch byť v čom, spočívať v čom): chyr byl, žes zahynul (LD 18. st)
3. doplnkové (po slovesách a výrazoch zmyslového vnímania): a pokrssteny Yežyss hned wystúpil z wodi, a hle otewreli sa gemu nebesa: a widel Ducha Božjho, že zestupuge gako holúb a pricházá náňho (KB 1757)
4. prívlastkové: kterassto zelina (mandragora) takowu mocz ma w sobe, že cžloweka welmi ospanliweho czini (TC 1631); tej jsme techdy nadeji, že tato naša pokorna prozba pred Vaši Velikomožnosti misto naleznuti ma (VÝCHODNÁ 1678 LP); prigde sedem rokúw tak welikég neúrodi, že se zapomjnat bude na wssecku hognost predésslu (KB 1757); i ta obtižnost k tomu prikročuge, že když se dva poldomnici zprežene a na čtverym statku cely den robime (BOROVÉ 1775 LP)
5. predmetové: wiznawam timto listem, ze dawam list gleytowni wrozenemu panu (PEZINOK 1452); Rogkowa, yak sem wyrozumel pred W. M., do dwuch tydni se W. M. ptala, ze mala sama tyže ostatnie penjze sem ke mne prinesti (MOŠOVCE 1584); osobi pak, ktere su zeptawane, že zemrelj, to dobre wiem (GALANTA 1664); addito, ze za fatensowho mladenstwa, circiter pred padesatmy rokmy, filakouskich masyarou log wozgewal (ŠTIAVNIČKA 1676)
6. spôsobové (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko, ap.), (vo výraze okrem toho, že, okrem že vyj. mieru obmedzením), (vo výraze ako že vyj. nepochybne platnú okolnosť, utvrdzujúcu pravdivosť nadradenej vety): stala se kupa tym spuosobem, že Orssula Koncekowa ty giste chiže swoge (dostala) (TURIEC 1604); W. W., račte tak rozumet, že v Banskej Bystrici maju trojaku medi (JELŠAVA 1618); Sin Boži w tele na tuto nysku zemi z nebe dolu wstupil, a tak se uponižil, že prigal spuosob služebnika (TC 1631); lichva naša jedine po tych holych vrchoch sem a tam sa tluče, tak že luto jest hledet na bidu a uskost lichvy našej (H. OREŠANY 18. st LP)
7. prostriedku (v nadradenej vete býva odkazovacie slovo tým): a toto gesste daleg ste činili, prikrywali ste slzama oltar Páne plačem a narjkanim, tak, že bych wjcég nepohlédel na obet, any neco newzal prigemneho z ruk wassich (KB 1757)
8. príčinné: protož len a gačmen pobity gest, proto, že byl gačmen zeleny, y len guz listki wypussťal (KB 1757); takže, ktera gim predtym pricinu dala zarmutku a truchliwosti, zasek gich obweselila a k radosti priwesti se usiluge (MS 1758); increpitare aliqvem morae: nekoho láti, že prodléwá, neskoro gide (KS 1763); Martin Mikulas obzalowan gest, ze z geho domu ohen wissel (PONIKY 1792)
9. dôsledkové (takže, a preto): naziwala se pak ta brana hnogna proto, ze s tu branu, kdiž negakj priwal padl, woda wssecek nerad, nečistotu, blato, hnug wen winassela (KT 1753)
10. účelové: s teg pričiny techdy unižene a pokorne prosime Vaši Velikomožnost, jakožto pana k svym ubohym poddanym laskaveho, žeby na nas račila V. V. milostive a laskave popatriti (VÝCHODNÁ 1678 LP)
11. prípustkové:
F. čo osožj bláznu, že má bohatstwj, ponewádž múdrost kupiti nemožno (KB 1757)
II. spoj prir
1. porovnávacia: prirovnáva vlastnosť, činnosť al. stav niekoho, niečoho k niekomu, niečomu podľa istej spoločnej črty, ako, ani, sťa: ze yako sen, tak smrt take ne dussy, ale tela tolyko gest (TC 1631); se ona insé sacramentumi nye zná, anyi insak nye viszlúsuje, lyem jako jich od pana vsala (DEBRECÍN 1750)
2. vo výrazoch nie že by, niežeby, spája dve vety priraďovacieho súvetia al. dva výrazy viacnásobného vetného člena, s odstupňovacím významom: ze ne bilina any flastr vzdrawyl gest mne, ale slowo a recž twa, Pane, kteraz vzdrawuge wsseczky weczy (BAg 1585); swuog statok slobodne pasaly a že gim to predtim žaden nezbranowal (V. ČEPČÍN 1721)
III. čast v priamej reči: powedel Pán Buh k hadu: že sy toto učinil, zlorečitý sy mezy wsseckýma ozywugjcyma a howadami zemskyma (KB 1757); -že čast nesamostatná
1. pri niektorých zámenách, príslovkách, spojkách, časticiach (ktože, čože, akože, aleže, nieže): ty žie giž gmenowane pany ne yako sudcze, ale gednatele (LIPTOV 1587); ja Orssola Mikloska, aczprawe na tele mdla a nemoczna, wssak-ze na smislu, swedomy a dussy zdrawa, wiznawam timto testamentem (MARTIN 1595); jaki se on jest? (DEBRECÍN 1750)
2. ako súčasť niektorých spojok al. častíc (ledvaže, nielenže, ibaže, lenže, pravdaže): gineho newye, krome-že mnohokratje tam nassla syna pany Laczkoweg w dome instansowom sedycziho, ale wo dne (V. ČEPČÍN 1659); tam-že len pripiss, nebo že k dolewku meskimu anebože mezy droždie (KRUPINA 17. st); verum modo: tolikó že (KS 1763)