Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

žartovať nedok.

1. robiť žarty, vtipkovať, špásovať: ž. s priateľmi, nemiestne ž.

2. ľahkomyseľne zachádzať, zahrávať sa: s ohňom sa než-je

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žartovať ‑uje ‑ujú nedok.

doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj!prekáraťpodpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovalinaberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosťhovor. uťahovať siexpr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosťexpr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkalinár. fačkovaťsubšt.: štengrovať • hecovať


zahrávať sa, zahrávať si mať k niečomu, niekomu ľahkovážny postoj, k vážnym veciam pristupovať ako k hre, ľahkomyseľne • brať naľahkobrať na ľahkú váhuhrať sa: zahrávať sa, zahrávať si so zdravím; to netreba brať naľahko, na ľahkú váhu, s tým sa netreba hrať; zahrávať si s citmi dievčaťazastar. zaihrávať sa (Dobšinský)fraz.: hádzať frčky niekomuhádzať si frčky s niekýmpohrávať sapoihrávať sa (udržiavať vzťah k niekomu iba zo zábavy) • žartovaťnár. fačkovať (Kálal; obyč. v zápore): so skutočnou láskou sa nežartuje; S ohňom nežartuj!hazardovať (ľahkomyseľne sa vystavovať nebezpečenstvu): jazdí rýchlo, hazarduje so životomriskovať (ľahkomyseľne uvádzať do nebezpečenstva): zlým výstrojom zbytočne riskuje život, zdravie


žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartujvtipkovaťrobiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účethovor.: vtipkáriťšpásovať: vtipkária, špásujú o všetkomhovor. zastar. vicovať (Timrava)hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiťsubšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujúprekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačkyuťahovať sinár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín)expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)

2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sazahrávať sipohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávaťbrať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žartovať (nár. i žartovať sa), -uje, -ujú nedok.

1. (o čom, o kom i bezpredm.) robiť žarty: Počul spoločníkov žartovať o svojom položení. (Jégé) Žartuje ticho so šichníčkami. (Tim.) Hádam len žartujete? (Kal.) nemyslíte to vážne, opravdivo. Nedorážaj, na moj dušu, nedorážaj! Ja nežartujem. (Taj.) myslím, chápem, beriem to vážne (výstraha niekomu, kto niekoho pokúša, uťahuje si z niekoho ap.); nehodno s ním žartovať je prchký, popudlivý, prudký; „Už je dobre,“ teší sa Anna, „už sa pán farár žartujú.“ (Tim.)

2. expr. (s čím, s kým) ľahkomyseľne zachádzať, ľahkomyseľne sa správať k niečomu (k niekomu): S chorobami netreba žartovať. (Lask.) S ohňom nežartuj a vode never. (porek.); opak. žartúvať, -a, -ajú;

dok. zažartovať (si), -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

žartovať nedokonavé sloveso
(ja) žartujem VKesa+; (ty) žartuješ VKesb+; (on, ona, ono) žartuje VKesc+; (my) žartujeme VKepa+; (vy) žartujete VKepb+; (oni, ony) žartujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) žartoval VLesam+; (ona) žartovala VLesaf+; (ono) žartovalo VLesan+; (oni, ony) žartovali VLepah+;
(ty) žartuj! VMesb+; (my) žartujme! VMepa+; (vy) žartujte! VMepb+;
(nejako) žartujúc VHe+;
žartowať sa žartowať sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

žartovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor