žart, -u m. jazykový (hovorený al. napísaný) prejav al. niečo (skutok, čin) nemyslené vážne, ale majúce za cieľ vyvolať, vzbudiť veselosť, smiech; vtip: hovoriť, rozprávať ž-y, dobrý, slabý, hrubý, neslušný, hlúpy, surový ž.; robiť, vystrájať, stvárať ž-y; zasmiať sa na ž-e
● okrem (krem, bez) ž-u naozaj; zo ž-u nie vážne; ide mu, je mu do ž-u je veselý, je dobrej vôle, má dobrú náladu; to nie je ž., to nie je do ž-u je to vážne; ž-y nabok! nežartuj, nežartujme, pristúpme k niečomu vážne; tu (už) prestávajú (všetky) ž-y treba začať postupovať vážne, treba zmeniť tón ap.; robiť si (strúhať si) ž-y z niečoho, z niekoho vtipkovať; uťahovať si z niečoho, z niekoho; obrátiť, obracať niečo na ž. spôsobiť, spôsobovať, že sa niečo chápe ako žart; brať niečo na ž. nepokladať za vážne, za dôležité; nepoznať, neznať (v niečom) ž-y (ž-u) postupovať vážne, prísne; nie sú s ním ž-y, nerozumie ž-u je popudlivý, berie všetko vážne; s tým nie sú ž-y treba to brať vážne; je to háklivé, nebezpečné ap.; aprílový ž., aprílové ž-y bláznivo, rozpustene veselé výčiny, ktoré sa robievajú prvého apríla;
žartík, -a i žartíček, -čka m. zdrob. expr.