žalovať nedok.
1. podávať žalobu: ž. dlžníka, ž. pre ublíženie na zdraví
2. oznamovať, prezrádzať previnenia, priestupky: ž. na spolužiaka, na deti, ž. rodičom
3. kniž. vyjadrovať obvinenie za krivdu: oči ž-jú, ž-úce trosky
// žalovať sa sťažovať sa, ponosovať sa: ž. sa na biedu, na zimu, stále sa ž-je
obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádeže • žalovať • obžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zrady • kniž.: inkriminovať • rekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postup • usviedčať • usvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstva • zastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradol • expr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcu • fraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) trénerovi • váľať vinu • zvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)
sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu • žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo • ťažkať si • poťažkávať si: poťažkával si na chorobu • zastar. ťažobiť si • zried. ťažkať sa • nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si • vzdychať • nariekať • bedákať • expr.: lamentovať • fňukať • horekovať • nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat
p. aj bedákať
žalovať sa p. sťažovať sa
žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti • obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú • obviňovať • viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež • kniž.: inkriminovať • rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup
2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi • udávať • denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov • pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi • subšt. bonzovať
žalovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo) podávať na niekoho (na niečo) žalobu, obviňovať niekoho (najmä pred súdom): Žaluje ma synovec o majetok. (Ráz.) Pupčok chce ju žalovať pre ťažké ublíženie na tele. (Barč.); ž. obecný úrad (Taj.); práv. ž. zabavenú pohľadávku;
2. (čo na koho, komu) oznamovať, udávať, vyzrádzať, prezrádzať niečie previnenia, priestupky niekomu nadriadenému (najmä o deťoch): Tvoj Janko je stonoha, práve mi žalovali, že vybil Židovi oblok. (Vaj.) Žalujú (deti) materi: „Ondrík kope, Marka toto čosi urobila a povedala na mňa.“ (Taj.) Napokon ho (chlapca) mierne nabili, že on dozerá na rodičov. Pravda, pod titulom, že žaluje, a to že je mrzko. (Jégé)
3. (na koho, na čo, komu, čomu i bezpredm.) sťažovať sa, žalovať sa: Či ovca má žalovať na valacha, že jej stíska škurát? (Kuk.) Skalám žalujem, zlý svet sa mi smeje. (Sládk.)
4. expr. (čo, na čo, na koho i bezpredm.) obviňujúc vyjadrovať, dávať najavo pocit krivdy ukrivdenia, obviňovať za krivdu, za ukrivdenie: Lapené orly žalovali osud svoj mlčaním. (Krčm.) Iba miesta trčali k nebu obrovské pahýle stromov, akoby žalovali osud svoj. (Hruš.) Ktože je tu vinníkom, na koho žalujú tieto hroby. (Fr. Kráľ) Tie oči žalujú, šliapu ma. (Al.)
5. expr. zried. (čo) žiaľne rozprávať, vykladať: I žaluje Hanka svoju biedu. (Dobš.)
6. zried. (za čím, za kým) žialiť, banovať, želieť niečo: Za peniazmi nežaluj. (Z8b.);
opak. žalúvať, -a, -ajú;
dok. k 1 zažalovať, k 2, 3, 4 požalovať i vyžalovať
|| žalovať sa (na koho, na čo, komu) sťažovať sa, ponosovať sa: Na mňa sa nemôžeš žalovať. I jesť dostaneš. (Gráf) Žalovali sa druh druhovi. (Urb.) Čo sa žaluješ na zimu, keď ti je hlava ako oheň? (Kuk.) Žaluje sa (farár) na svoj slabý žalúdok. (Al.);
opak. žalúvať sa;
dok. požalovať sa